Rudolf Dilong

Narodil sa 1. augusta 1905 v Trstenej na Orave, kde absolvoval gymnázium. Po maturite sa stal mníchom františkánskej rehole a pôsobil v kláštoroch v Kremnici, Hlohovci, Malackách a Žiline. Vyštudoval katolícku teológiu a stal sa kňazom. Následne pôsobil ako stredoškolský učiteľ náboženstva vo viacerých mestách, vrátane evanjelického kolégia v Prešove v druhej polovici 30. rokov. Po vypuknutí 2. svetovej vojny odišiel dobrovoľne ako poľný kurátor na východný front. 

Pri návrate z frontu v jeseni 1944 strávil päť mesiacov vo františkánskom kláštore v Nižnej Šebastovej pri Prešove. Po vojne emigroval, najprv do Ríma a odtiaľ do Argentíny, kde bol od roku 1947 kňazom slovenských vysťahovalcov v Buenos Aires a redigoval časopis Slovenské zvesti. Od roku 1965 žil v kláštore v Pittsburghu v USA, kde bol redaktorom Listov sv. Františka, ale i funkcionárom Svetového kongresu Slovákov. V roku 1969 navštívil Slovensko s úmyslom ostať, no napokon sa vrátil do USA. Zomrel v Pittsburghu 7. apríla 1986.

Dilong patrí medzi popredných predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny, ktorého tvorba zahŕňa viac ako sto básnických zbierok. Jeho život i dielo poznačila „zakázaná“ láska k žene židovského pôvodu Vali v čase antisemitizmu. Do literatúry vstúpil ako spoluzakladateľ časopisu Postup. V prvých troch básnických zbierkach Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte lazy! stvárnil cez tradičné rustikálne videnie tému prírody a sedliackeho života. V zbierkach Helena nosí ľaliu a Mladý svadobník možno identifikovať vplyvy českého poetizmu. Neskôr, zasiahnutý vojnovými hrôzami sa Dilong vo svojich zbierkach utiekal k témam detstva a rodnej Oravy, ktoré vnímal ako istotu vo vojnových časoch. 

Jeho tvorba mala spirituálny meditatívny charakter, pričom za jej vrchol je považovaná kniha Ja, svätý František. V emigrácii vydal viac ako 70 zbierok. Výber z jeho exilovej tvorby vyšiel po roku 1989 pod názvom Ja, Rudolf Dilong, trubadúr a je svedectvom jeho trpkého údelu vydedenca a odlúčenosti od vlasti. K posledným prácam patrí nedokončená próza Ruža Dagmar. 

V Prešove je po ňom pomenovaná ulica.

Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: Autor: Slovenské kníhkupectvo, Praha – The Pictures of Slovak Writers Serie, vol. 1 (Fotografie slovenských spisovateľov, 1. séria), Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=10679310