Peter Nagy sa narodil 9. apríla 1959 v Prešove a patrí medzi najúspešnejších spevákov slovenskej populárnej hudby osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia. Po ukončení Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Košiciach.
Prvou úspešnou piesňou, s ktorou sa Peter Nagy dostal do povedomia publika, bola skladba „Profesor Indigo“. Nahral ju v auguste roku 1982 v štúdiu Košického rozhlasu spolu s gitaristom Karlom Witzom, ktorý neskôr spolupracoval aj so skupinami Modus a Collegium musicum. Skladba bola vydaná až o rok neskôr. V rokoch 1982 – 1983 Nagy absolvoval vojenskú základnú službu ako vokalista vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave, kde založil svoju prvú profesionálnu hudobnú skupinu s názvom Indigo. V tomto období dostal ponuku spievať so skupinou Modus.
Po vydaní tretieho albumu Myslíš na to, na čo ja? si Peter Nagy prevzal od vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Opus Ivana Stanislava Zlatý erb Opusu za predaj miliónteho hudobného nosiča. Medzi najúspešnejšie skladby tohto albumu patrila pieseň „Láska je tu s vami“, ktorá trikrát zvíťazila v televíznej hitparáde Triangel. V roku 1987, v dobe štvrtého výročia existencie, mal Peter Nagy so skupinou Indigo za sebou vyše 500 koncertov, z ktorých dva boli odohrané pred vypredanou pražskou Lucernou.
Od druhej polovice 80. rokov sa Peter Nagy podieľal aj na unikátnych projektoch detských albumov, cieľom ktorých bolo objaviť mladé spevácke talenty. Prvým zo série týchto albumov bol titul Peter, Vašo a Beáta deťom, ktorý pripravil s Beátou Dubasovou a Vašom Patejdlom. V prvej polovici 90-tych rokov Peter Nagy moderoval na Slovenskej televízii mládežnícku reláciu Fany.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Nagy
Zdroj fotografie: By User:Richenza - File:Peter Nagy (20).jpg, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=58069418
Peter Lipa sa narodil 30. mája 1943 v Prešove a už od mladého veku prejavoval hlbokú vášeň pre hudbu. Na husliach sa začal učiť v dvanástich rokoch, neskôr si k svojim zručnostiam pridal trúbku, trombón a gitaru. Po absolvovaní strednej školy v Prešove študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a neskôr pracoval ako redaktor v Československom rozhlase. V rokoch 1975 až 1976 absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského.
Jeho hudobná cesta sa začala začiatkom 60. rokov so skupinou Struny, po ktorej nasledovali Istropilana, Blues Five, Gustáv Offerman Orchestra, Revival Jazz Band, T+R Band a Lipa Andršt Blues Band. S Blues Five získal v roku 1968 cenu Objav festivalu na 2. ročníku Beat Festivalu v Prahe. Počas svojej kariéry aktívne spolupracoval s klaviristami – nástrojom, ktorý považuje za najkompatibilnejší s jeho hlasom. Jeho hudobnými partnermi boli Ladislav Gerhard, Milan Svoboda, Gabriel Jonáš, Emil Viklický, Peter Breiner, Boris Urbánek, Juraj Tatár, Pavol Bodnár a jeho syn Peter Lipa ml.
V roku 1978 založil vlastnú skupinu Combo, z ktorej sa vyvinul dnešný Peter Lipa Band. V priebehu rokov sa zúčastnil mnohých krátkodobých a dlhodobých spoluprác vrátane súčasných projektov ako Visegrad Blues Band, EU4 a Traditional Club. Bol prvým umelcom na Slovensku, ktorý zaviedol slovenský jazyk do jazzu. Čerpá z prirodzeného rytmu jazyka a transformuje ho do hudobného frázovania. Jeho repertoár siaha od tradičných melódií a swingových štandardov až po moderný jazz.
V roku 1990 bola založená Slovenská jazzová spoločnosť, ktorej zakladajúcim prezidentom bol Peter Lipa a túto funkciu zastáva dodnes. V priebehu rokov vystupoval na všetkých kontinentoch. Hoci väčšina jeho piesní bola nahraná a vydaná, je zvláštnym faktom, že kvôli komunistickej cenzúre jeho debutový album vyšiel až v jeho 40. roku života. Jedným z najnezabudnuteľnejších momentov v jeho hudobnej kariére bol spontánny duet s Bobbym McFerrinom, ktorý ho pozval na pódium na konci jeho koncertu v Bratislave v roku 1986.
Zdroj: Peter Lipa (Online: https://www.peterlipa.com/en/biography/)
Zdroj fotografie: Autor: Jindřich Nosek (NoJin) – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=115005958
Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. (* 20. august 1966, Prešov, ČSSR) je slovenský univerzitný profesor, historik a akademický funkcionár. Pôsobí na Inštitúte histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Je rektorom Prešovskej univerzity v Prešove od 1. augusta 2015.
Dlhodobo sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti orientuje na dejiny protihabsburských povstaní v Uhorsku a ich dopadov na hornouhorské slobodné kráľovské mestá (Prešovský krvavý súd z roku 1687, Prešov, Bardejov, Sabinov počas protireformácie a protihabsburských povstaní (1670 – 1711), Za Boha vlasť a slobodu. Pohnuté osudy kuruckého generála Juraja Ottlyka). Venuje sa aj výskumu problematiky reformácie a rekatolizácie a dejinám evanjelickej cirkvi a.v.,s dôrazom na dejiny prešovského evanjelického kolégia, pričom bol zostavovateľom a autorom viacerých vedeckých zborníkov, monografií a edície prameňov k danej téme (Protireformácia, rekatolizácia a katolícka reforma, Tri luterské vyznania viery z Uhorska, Leonard Stöckel a reformácia v strednej Európe, Konfesionalizácia na Slovensku v 16. – 18. storočí).
Jeho bádateľský záujem sa sústreďuje aj na výskum regionálnych dejín, kde bol autorom a zostavovateľom mnohých dejín obcí a miest na území východného Slovenska (Dejiny Sabinova, Dejiny Sobraniec, Dejiny Kráľovského Chlmca, Dejiny obce Soľ). Je zostavovateľom a spoluautorom vysokoškolskej učebnice Dejiny Uhorska (1000 – 1918).
Ocenenia:
1. Cena dekana FF PU (2001, 2010)
2. Prémia Jozefa Miloslava Hurbana za životopisnú a slovníkovú literatúru (2010),
3. Cena Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV (2011)
4. Medaila Debrecínskej pobočky Maďarskej akadémie vied Pro Cooperatione.
Zdroj: https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/instituty-fakulty/ih-new/ludia/profesori/30976
Zdroj fotografie: Autor: Presovská univerzita v Presove – https://www.unipo.sk/informacie-o-univerzite/organy/oas/rektor/, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=85891316
Mgr. art. Michal Hudák sa narodil 27. júna 1969 v Prešove a je rusínskej národnosti. Základnú školu i gymnázium absolvoval v ukrajinskom jazyku. V detstve pôsobil v rozhlase aj v amatérskom divadle. V čase dospievania hrával aj v Ukrajinskom národnostnom divadle v Prešove (dnešné Divadlo Alexandra Duchnoviča).
Rozhodol sa pre štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V roku 1987 úspešne absolvoval prijímacie pohovory, ale herectvo napokon odišiel študovať na Kyjevský inštitút divadelného umenia. Kde študoval aj jeho brat Sergej. Po štyroch rokoch sa vrátil ako divadelný a filmový herec. Angažmán získal v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Pôsobil aj v prešovskom rádiu Flash.
V televízii sa po prvýkrát predstavil v súťažnej relácii Slovenskej televízie Správny kľúč a neskôr v relácii Varím varíš varíme. V súčasnosti pripravuje upútavky pre televíziu JOJ, pracuje v dabingu a číta komentáre k dokumentárnym filmom. V televízii JOJ moderoval relácie Dievča za milión a reality show VyVolení. V RTVS moderoval relácie Fenomén a Fenomén Junior. Vystupuje aj s country a bluegrassovou kapelou Žobráci, kde hrá na mandolíne. Je rozvedený, má synov Šimona a Huga a tiež dcéru Evu.
Hral v televíznych seriáloch Profesionáli a Panelák. V súčasnosti sa často objavuje v relácii Inkognito po boku ďalšieho priateľa i Rusína Mariána Čekovského.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Hudák
Zdroj fotografie: Autor: Pavol Frešo – flickr.com, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=18192226
Marcel Merčiak sa narodil 31. augusta 1975 v Prešove. Po maturite na Gymnáziu na ulici Tarasa Ševčenka (dnešné Gymnázium Jána Adama Raymana) v Prešove, začal ešte v roku 1993 študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štátniciach, s titulom Mgr., sa stal od 1. júla 1997 zamestnancom Slovenskej televízie, kde komentuje športové prenosy (predovšetkým futbal, prípadne biatlon).
Od roku 1996 do roku 2024 sa zúčastnil na všetkých pätnástich olympijských hrách (8 letných a 7 zimných). V jeho obdivuhodnej profesionálnej štatistike sa vynímajú záznamy o komentovaní zápasov na siedmich MS a siedmich ME vo futbale, 12 krát komentoval finále Ligy majstrov.
Po vzniku RTVS v januári 2011 ho manažment generálneho riaditeľa Václava Miku poveril vedením Odboru športu RTVS. V tejto funkcii šéfredaktora športovej redakcie pôsobil 4 roky a 11 mesiacov (od 1. februára 2013 do konca roka 2017). V roku 2021 dostal vo verejnoprávnych médiách funkciu programového vedúceho okruhu Šport.
Je nositeľom Ceny týždenníka Život, laureátom Ceny Gaba Zelenaya od Únie slovenských novinárov, 13-násobným víťazom ankety OTO - (3-násobný v kategórii športový moderátor, 8-násobný v kategórii športový komentátor a dvojnásobný „Absolútny OTO“). Vedenie vtedajšej RTVS mu v roku 2014 zverilo moderovanie vedomostnej súťažno-zábavnej šou „Čo ja viem“. Od roku 2013 je členom Komisie športu v rámci udeľovania prestížnych ocenení Krištáľové krídlo. Marcel Merčiak vyrástol v integrovanú novinársku osobnosť, pravého profesionála.
Popri televíznej tvorbe, sa skvelý novinár stal tiež externým spolupracovníkom internetového denníka Štandard, v ktorom čitateľov obohacuje svojimi komentármi, postrehmi a rozhovormi so známymi športovcami.
Zdroj: https://www.stvr.sk/historia/osobnosti/marcel-merciak
Zdroj fotografie: Autor: Bratislavská župa from Bratislava, Slovakia – Krištáľové Krídlo 2016, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=46672694
Katarína Koščová, popová a jazzová speváčka, rodáčka z Prešova. Vyštudovala filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity.
V roku 2005 sa stala víťazkou prvej série Slovensko hľadá SuperStar. So svojou kapelou, ktorej členmi sú Michal Brandys (akustická gitara, husle), Daniel Špiner (klávesy), Viliam Cicoň (basgitara) a Miroslav Szirmai (perkusie), vystupuje v kluboch a na literárnych akciách a úspešnou sa stala aj jej spolupráca so skupinou Neřež.
Má na konte viaceré sólové albumy ako Ešte sa nepoznáme (2005), Naboso (2006), Nebotrasenie (2009), Štedrý večer (2012), Oknom (2014). Taktiež s Veronikou Husovskou a Martinom Husovským vydala CD Uspávanky (2009).
Zdroj: hc.sk
Zdroj fotografie: Autor: Pavol Frešo – flickr.com, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=59741755
Katarína Knechtová je slovenská speváčka, skladateľka, textárka, ale aj klaviristka, gitaristka a hráčka na bicie. Pochádza z Prešova, vyštudovala Gymnázium Jána Adama Raymana a tiež absolvovala Ľudovú umeleckú školu v odbore klavír a spievala v súbore Prešovčatá .
Už ako pätnásťročná začala svoju hudobnú dráhu v kapele IMT Smile. Vtedy sedemnásťročného Ivana Táslera, lídra skupiny, zaujala počas štúdia na prešovskom gymnáziu a ponúkol jej miesto vokalistky. Čoskoro potom skupina vyráža na veľké československé turné ako predkapela legendárneho Olympiku .
V roku 1997 zakladá s bubeníkom Martinom Migašom a gitaristom Karlom Sivákom novú skupinu Peha. Úspech je okamžitý a skladba „Diaľkové ovládanie“ sa stáva najhranejšou skladbou na Slovensku. Aurel za rok 2005 sa stala triumfom Pehy, kde získali štyri ocenenia: najlepšia speváčka, najlepšia skupina, najlepšia pieseň „Za tebou“ a najlepší album.
Skupinu Peha v roku 2008 Knechtová opúšťa a vydáva sa na sólovú dráhu. Pre film BATHORY Juraja Jakubiska zložila ešte roku 2007 pieseň „Muoj Bože“ , inšpirovanú stredovekými žalmami a textovanú čiastočne v staroslovienčine. Režisér Jakubisko s Katarínou natočil k piesni aj videoklip. Pieseň bola mimoriadne populárna, vyhrala slovenské hudobné rebríčky a získala prestížne ocenenie Aurel za najlepšiu pieseň roka. Napriek tomu nakoniec do finálnej podoby filmu nebola zaradená.
Okrem koncertovania na Slovensku aj v Česku Katarína zložila aj filmovú hudbu, napríklad pre film ISABEL a študentský film ZEM JE GUĽATÁ. Jej vysnívaným projektom bolo založenie dievčenskej skupiny The Cubes, v ktorej však nespievala. Založila ju podľa svojich slov preto, aby si v nej mohla zahrať na bicie. Skupina vydala roku 2012 album a rovnomenný klip „Tomorrow“. The Cubes predskakovali kapele Garbage a sama Knechtová na koncertoch v Bratislave a Prahe skupinám Cranberries a Depeche Mode .
Katarína dostala množstvo ocenení, napríklad ceny Aurel a OTO pre najlepšiu speváčku roka, alebo strieborné Sláviky. Okrem svojej hudby rada experimentuje aj so svojou vizážou a často prekvapuje najmä farbou a dĺžkou vlasov. Hoci má jej posledný album aj anglickú mutáciu, vo svojej tvorbe preferuje slovenčinu, angažuje sa v projektoch na podporu slovenských produktov a stále žije v rodnom Prešove.
Zdroj: https://www.csfd.sk/tvorca/101063-katarina-knechtova/biografia/
Zdroj fotografie: Autor: Fishfrog – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=29706592
Juraj Kukura sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Po ukončení stavebnej priemyslovky v Bratislave vyštudoval herectvo na VŠMU. Začínal v Divadle na Korze, neskôr na Novej scéne a v rokoch 1976 – 1984 pôsobil v Činohre SND v Bratislave, až kým neodišiel do Nemecka. Zo začiatku účinkoval v mníchovskom divadle Kammerspiele, neskôr v Bazileji, Bonne a od roku 1985 v Schauspielhause v Hamburgu, kde dodnes žije.
V roku 2002 sa stal riaditeľom bratislavského Divadla Aréna. Je ženatý a má jedného syna. V Nemecku patrí k obľúbeným divadelným a televíznym hercom. Hral v niekoľkých dieloch seriálu Miesto činu, v seriáloch Via Mala, Hotel Raj Helicops, Kobra 11.
Ocenenia:
- Za postavu Martina v hre Koza alebo Kto je Sylvia bol ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon.
- Za hlavnú rolu v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi získal prestížnu cenu Divadelních novin za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na žáner.
- Za postavu Fjodora Karamazova bol nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie a na Cenu divadelnej kritiky 2015, udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo.
- Roku 2017 prevzal z rúk českého prezidenta Miloša Zemana štátne vyznamenanie medailu Za zásluhy.
- Roku 2025 mu prezident Peter Pellegrini udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Kukura
Zdroj fotografie: Autor: Pavol Frešo – flickr.com, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=40943290
Ivan Tásler sa narodil 16. júla 1979 v Prešove, kde desať rokov navštevoval na Ľudovej škole umenia hru na klavír. V rokoch 1993 až 1997 vyštudoval Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove a pokračoval v štúdiách na Pravoslavnej fakulte Prešovskej univerzity, kde absolvoval dva semestre teológie.
Jeho otec Miroslav Tásler starší je hudobníkom, ktorý účinkoval v kapelách Beatmakers, Roams, Nálada a iných, pričom brat Miro je tiež muzikantom. A tak aj v Ivanovi zvíťazil hudobný talent pred kariérou kňaza, pričom po vzniku IMT Smile sa v tomto zoskupení dvoch bratov vystriedali ďalšie zvučné mená ako Katka Knechtová, Marián Čekovský, Oskar Rózsa, Marcel Buntaj či Martin Valihora a iní.
V roku 2019 získala kapela IMT Smile Krištáľové krídlo v kategórii populárna hudba, veď na svojom konte majú už za vyše tridsať rokov existencie takmer dvadsať LP platní spolu s piatimi koncertnými albumami a viacero kompilácií a spolupráce aj s inými hudobníkmi ako s Richardom Müllerom, tak aj s českou legendou Jankom Ledeckým. Za svoju tvorbu získal Ivan Tásler množstvo ocenení ako od SOZA, tak aj Aurelov či viacerých slávikov.
Zdroj: https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/370023/ivan-tasler-ma-45-rokov-studium-teologie-vymenil-za-usmev-ktory-mu-priniesol-uspech
Zdroj fotografie: Autor: Bratislavská župa from Bratislava, Slovakia – Hudba Európy na Devíne, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=55873854
