Mgr. art. Michal Hudák sa narodil 27. júna 1969 v Prešove a je rusínskej národnosti. Základnú školu i gymnázium absolvoval v ukrajinskom jazyku. V detstve pôsobil v rozhlase aj v amatérskom divadle. V čase dospievania hrával aj v Ukrajinskom národnostnom divadle v Prešove (dnešné Divadlo Alexandra Duchnoviča).
Rozhodol sa pre štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V roku 1987 úspešne absolvoval prijímacie pohovory, ale herectvo napokon odišiel študovať na Kyjevský inštitút divadelného umenia. Kde študoval aj jeho brat Sergej. Po štyroch rokoch sa vrátil ako divadelný a filmový herec. Angažmán získal v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Pôsobil aj v prešovskom rádiu Flash.
V televízii sa po prvýkrát predstavil v súťažnej relácii Slovenskej televízie Správny kľúč a neskôr v relácii Varím varíš varíme. V súčasnosti pripravuje upútavky pre televíziu JOJ, pracuje v dabingu a číta komentáre k dokumentárnym filmom. V televízii JOJ moderoval relácie Dievča za milión a reality show VyVolení. V RTVS moderoval relácie Fenomén a Fenomén Junior. Vystupuje aj s country a bluegrassovou kapelou Žobráci, kde hrá na mandolíne. Je rozvedený, má synov Šimona a Huga a tiež dcéru Evu.
Hral v televíznych seriáloch Profesionáli a Panelák. V súčasnosti sa často objavuje v relácii Inkognito po boku ďalšieho priateľa i Rusína Mariána Čekovského.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Hudák
Zdroj fotografie: Autor: Pavol Frešo – flickr.com, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=18192226
Juraj Kukura sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Po ukončení stavebnej priemyslovky v Bratislave vyštudoval herectvo na VŠMU. Začínal v Divadle na Korze, neskôr na Novej scéne a v rokoch 1976 – 1984 pôsobil v Činohre SND v Bratislave, až kým neodišiel do Nemecka. Zo začiatku účinkoval v mníchovskom divadle Kammerspiele, neskôr v Bazileji, Bonne a od roku 1985 v Schauspielhause v Hamburgu, kde dodnes žije.
V roku 2002 sa stal riaditeľom bratislavského Divadla Aréna. Je ženatý a má jedného syna. V Nemecku patrí k obľúbeným divadelným a televíznym hercom. Hral v niekoľkých dieloch seriálu Miesto činu, v seriáloch Via Mala, Hotel Raj Helicops, Kobra 11.
Ocenenia:
- Za postavu Martina v hre Koza alebo Kto je Sylvia bol ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon.
- Za hlavnú rolu v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi získal prestížnu cenu Divadelních novin za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na žáner.
- Za postavu Fjodora Karamazova bol nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie a na Cenu divadelnej kritiky 2015, udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo.
- Roku 2017 prevzal z rúk českého prezidenta Miloša Zemana štátne vyznamenanie medailu Za zásluhy.
- Roku 2025 mu prezident Peter Pellegrini udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Kukura
Zdroj fotografie: Autor: Pavol Frešo – flickr.com, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=40943290
Pochádzala z Okružnej, kde sa narodila 1. augusta 1951. Absolvovala gymnázium v Prešove a následne herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jednu sezónu pôsobila v Divadle pre deti a mládež v Trnave. Potom sa rozhodla ísť vlastnou cestou a venovať sa monodráme. Od roku 1975 je v slobodnom povolaní a pre svoje putovné divadlo jedného herca si píše vlastné scenáre. Zaskvela sa v monodrámach: Neveľo nas idze, neveľo nam treba, Sojka, Čas kikiríkania, To len tak naoko, Žniva. Výrazný herecký talent ukázala i vo viacerých televíznych filmoch a inscenáciách.
Literárne debutovala zbierkou poviedok Pásla kone na betóne. Podľa jednej z nich napísala aj scenár k rovnomennému úspešnému filmu, v ktorom si zahrala hlavnú postavu. Podieľala sa aj na scenároch k filmom Kone na betóne a Veľká noc. Pri písaní krátkych próz využívala znalosť prostredia východoslovenského vidieka, ale i mesta, či skúseností z cestovania vlakom.
Publikovala knihy No a čo?, Bez slov, No a to!, Intercity či Nerieš to! Vo svojej tvorbe bola autentická vďaka používaniu šarišského nárečia, ale aj špecifického zmyslu pre humor, pričom však vždy ostávala ľudská, chápavá a osobitá. Žila v Bratislave a do Prešova sa pravidelne vracala so svojimi predstaveniami.
Zomrela 30. mája 2023 po dlhom boji s onkologickým ochorením.
Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: Autor: AngryBiceps – YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=0tefuevPk0c&ab_channel=Telev%C3%ADziaJOJ – View/save archived versions on archive.org, CC BY 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=119601251
Jonáš Záborský bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, historik, novinár a kňaz. Narodil sa v roku 1812 v zemianskej rodine v obci Záborie (v súčasnosti okres Martin). Študoval na gymnáziách v Kežmarku a Levoči, absolvoval teológiu na evanjelickej akadémii v Prešove a neskôr študoval na univerzite v nemeckom Halle. V rokoch 1834 – 1839 bol kaplánom v Pozdišovciach, v roku 1840 sa stal farárom v Rankovciach. Po požiari jeho fary v roku 1842 prestúpil do katolíckej cirkvi a pôsobil na nemeckej fare v Košiciach.
Nesúhlasil s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny a jeho národný program považoval za nerealistický. V roku 1848 bol uväznený za prechovávanie Žiadostí slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach. V rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni, odkiaľ musel odísť pre konflikty s cenzúrou. V roku 1853 sa stal farárom vo východoslovenskej dedine Župčany, kde pôsobil až do smrti, prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti.
Tvorba Jonáša Záborskěho je rozsiahla. Obsahuje klasicistické básnické skladby (Žehry, Vstúpenie Krista do Raja), satirické prózy (Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktické humoresky (Dva dni v Chujave, Kulifaj), autobiografické prózy (Panslavistický farár), historické poviedky (Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska) silabotonickú básnickú skladbu (Smrť Jánošíkova) a mnohé drámy (Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnými témami jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky.
Zdroj: csfd.sk
Zdroj fotografie: Autor: Jonáš Záborský – Jonáš Záborský, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19141314
