Marcel Merčiak sa narodil 31. augusta 1975 v Prešove. Po maturite na Gymnáziu na ulici Tarasa Ševčenka (dnešné Gymnázium Jána Adama Raymana) v Prešove, začal ešte v roku 1993 študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štátniciach, s titulom Mgr., sa stal od 1. júla 1997 zamestnancom Slovenskej televízie, kde komentuje športové prenosy (predovšetkým futbal, prípadne biatlon).
Od roku 1996 do roku 2024 sa zúčastnil na všetkých pätnástich olympijských hrách (8 letných a 7 zimných). V jeho obdivuhodnej profesionálnej štatistike sa vynímajú záznamy o komentovaní zápasov na siedmich MS a siedmich ME vo futbale, 12 krát komentoval finále Ligy majstrov.
Po vzniku RTVS v januári 2011 ho manažment generálneho riaditeľa Václava Miku poveril vedením Odboru športu RTVS. V tejto funkcii šéfredaktora športovej redakcie pôsobil 4 roky a 11 mesiacov (od 1. februára 2013 do konca roka 2017). V roku 2021 dostal vo verejnoprávnych médiách funkciu programového vedúceho okruhu Šport.
Je nositeľom Ceny týždenníka Život, laureátom Ceny Gaba Zelenaya od Únie slovenských novinárov, 13-násobným víťazom ankety OTO - (3-násobný v kategórii športový moderátor, 8-násobný v kategórii športový komentátor a dvojnásobný „Absolútny OTO“). Vedenie vtedajšej RTVS mu v roku 2014 zverilo moderovanie vedomostnej súťažno-zábavnej šou „Čo ja viem“. Od roku 2013 je členom Komisie športu v rámci udeľovania prestížnych ocenení Krištáľové krídlo. Marcel Merčiak vyrástol v integrovanú novinársku osobnosť, pravého profesionála.
Popri televíznej tvorbe, sa skvelý novinár stal tiež externým spolupracovníkom internetového denníka Štandard, v ktorom čitateľov obohacuje svojimi komentármi, postrehmi a rozhovormi so známymi športovcami.
Zdroj: https://www.stvr.sk/historia/osobnosti/marcel-merciak
Zdroj fotografie: Autor: Bratislavská župa from Bratislava, Slovakia – Krištáľové Krídlo 2016, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=46672694
Ladislav Pavlovič prezývaný aj ako „Ruský cár“ pochádza z 12 detí - on a o dva roky mladší brat Rudolf to dotiahli až do prvej futbalovej ligy. Obaja si obliekali dres najstaršieho futbalového klubu na Slovensku (Tatrana Prešov) dovedna 22 rokov. Laco okrem toho, že bol výnimočným futbalistom, hral dlhé roky aj hokej. Futbalová rodina si ho pamätá ako klasické pravé krídlo s vynikajúcou chuťou do hry, s výbornými a nevyspytateľnými kľučkami, rýchlosťou, húževnatosťou a presnou streľbou.
Futbalový kumšt, genialita a na druhej strane skromnosť a pokora k športu a k životu samotnému robí z človeka osobnosť, na akú sa málokedy zabúda. Týmto všetkým neustále oplývala jedna z nezabudnuteľných futbalových legiend prešovského futbalu a najlepší a najpopulárnejší prešovský športovec minulého storočia.
Prvú ligu hral 17 rokov, okrem vojenskej služby strávenej v bratislavskej Červenej hviezde vždy za Tatran Prešov. V roku 1960 obsadili 3. miesto v Pohári národov. V roku 1961 sa delil o titul kráľa strelcov s Rudolfom Kučerom, v nasledujúcom roku 1964 už s nikým. Reprezentačný dres Česko-slovenska si obliekol 14 ráz a dal 2 góly. Ten druhý z roku 1960 v Marseille je pamätný a možno povedať i jeho najslávnejší, lebo Česko-slovensko po víťazstve nad Francúzskom skončilo na 3. mieste v Pohári národov, ktorý bol neoficiálnymi majstrovstvami Európy. Pri založení Klubu ligových kanonierov dostal odznak číslo 4, nastrieľal spolu 164 ligových gólov. Hoci Ladislav Pavlovič oficiálne skončil svoje aktívne pôsobenie na ihrisku 11. mája 1966, kapitola jeho futbalového života sa tým neuzatvorila. Vďaka pochopeniu manželky sa i naďalej venoval výchove futbalistov a zo 102 dorastencov, ktorých trénoval hralo v I. československej lige 30 hráčov, ďalší v II. lige a v iných súťažiach. Bol aj zakladateľom ženského futbalu v Prešove.
Okrem iného je potrebné dodať, že Ladislav Pavlovič bol na ihrisku ozajstným futbalovým rytierom. Počas svojej celej bohatej kariéry nebol ani jediný raz vylúčený. Je hrdým nositeľom Ceny fair play Slovenského olympijského výboru a futbalovej Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka. Zaslúžilý majster športu je aj držiteľom titulu Vzorný tréner.
Prešovskú futbalovú legendu fanúšikovia milovali a to za jeho oddanosť k športu a futbalu samotnému, za jeho nezlomnú vôľu, že žiadna lopta nie je stratená, za jeho kumšt i za vernosť futbalovému Tatranu Prešov. Futbal dal Ladislavovi Pavlovičovi lásku, náplň života, mal ho nesmierne rád aj preto, lebo mu dovolil precestovať kus sveta a spoznávať nielen nové krajiny, ale hlavne nových ľudí.
Zdroj: presov.sk
Zdroj fotografie: Autor: Doko – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=66054342
