Peter Nagy sa narodil 9. apríla 1959 v Prešove a patrí medzi najúspešnejších spevákov slovenskej populárnej hudby osemdesiatych a prvej polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia. Po ukončení Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Košiciach. 

Prvou úspešnou piesňou, s ktorou sa Peter Nagy dostal do povedomia publika, bola skladba „Profesor Indigo“. Nahral ju v auguste roku 1982 v štúdiu Košického rozhlasu spolu s gitaristom Karlom Witzom, ktorý neskôr spolupracoval aj so skupinami Modus a Collegium musicum. Skladba bola vydaná až o rok neskôr. V rokoch 1982 – 1983 Nagy absolvoval vojenskú základnú službu ako vokalista vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave, kde založil svoju prvú profesionálnu hudobnú skupinu s názvom Indigo. V tomto období dostal ponuku spievať so skupinou Modus. 

Po vydaní tretieho albumu Myslíš na to, na čo ja? si Peter Nagy prevzal od vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Opus Ivana Stanislava Zlatý erb Opusu za predaj miliónteho hudobného nosiča. Medzi najúspešnejšie skladby tohto albumu patrila pieseň „Láska je tu s vami“, ktorá trikrát zvíťazila v televíznej hitparáde Triangel. V roku 1987, v dobe štvrtého výročia existencie, mal Peter Nagy so skupinou Indigo za sebou vyše 500 koncertov, z ktorých dva boli odohrané pred vypredanou pražskou Lucernou.

Od druhej polovice 80. rokov sa Peter Nagy podieľal aj na unikátnych projektoch detských albumov, cieľom ktorých bolo objaviť mladé spevácke talenty. Prvým zo série týchto albumov bol titul Peter, Vašo a Beáta deťom, ktorý pripravil s Beátou Dubasovou a Vašom Patejdlom. V prvej polovici 90-tych rokov Peter Nagy moderoval na Slovenskej televízii mládežnícku reláciu Fany.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Nagy
Zdroj fotografie: By User:Richenza - File:Peter Nagy (20).jpg, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=58069418

Peter Lipa sa narodil 30. mája 1943 v Prešove a už od mladého veku prejavoval hlbokú vášeň pre hudbu. Na husliach sa začal učiť v dvanástich rokoch, neskôr si k svojim zručnostiam pridal trúbku, trombón a gitaru. Po absolvovaní strednej školy v Prešove študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a neskôr pracoval ako redaktor v Československom rozhlase. V rokoch 1975 až 1976 absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského. 

Jeho hudobná cesta sa začala začiatkom 60. rokov so skupinou Struny, po ktorej nasledovali Istropilana, Blues Five, Gustáv Offerman Orchestra, Revival Jazz Band, T+R Band a Lipa Andršt Blues Band. S Blues Five získal v roku 1968 cenu Objav festivalu na 2. ročníku Beat Festivalu v Prahe. Počas svojej kariéry aktívne spolupracoval s klaviristami – nástrojom, ktorý považuje za najkompatibilnejší s jeho hlasom. Jeho hudobnými partnermi boli Ladislav Gerhard, Milan Svoboda, Gabriel Jonáš, Emil Viklický, Peter Breiner, Boris Urbánek, Juraj Tatár, Pavol Bodnár a jeho syn Peter Lipa ml.

V roku 1978 založil vlastnú skupinu Combo, z ktorej sa vyvinul dnešný Peter Lipa Band. V priebehu rokov sa zúčastnil mnohých krátkodobých a dlhodobých spoluprác vrátane súčasných projektov ako Visegrad Blues Band, EU4 a Traditional Club. Bol prvým umelcom na Slovensku, ktorý zaviedol slovenský jazyk do jazzu. Čerpá z prirodzeného rytmu jazyka a transformuje ho do hudobného frázovania. Jeho repertoár siaha od tradičných melódií a swingových štandardov až po moderný jazz.

V roku 1990 bola založená Slovenská jazzová spoločnosť, ktorej zakladajúcim prezidentom bol Peter Lipa a túto funkciu zastáva dodnes. V priebehu rokov vystupoval na všetkých kontinentoch. Hoci väčšina jeho piesní bola nahraná a vydaná, je zvláštnym faktom, že kvôli komunistickej cenzúre jeho debutový album vyšiel až v jeho 40. roku života. Jedným z najnezabudnuteľnejších momentov v jeho hudobnej kariére bol spontánny duet s Bobbym McFerrinom, ktorý ho pozval na pódium na konci jeho koncertu v Bratislave v roku 1986.

Zdroj: Peter Lipa (Online: https://www.peterlipa.com/en/biography/)
Zdroj fotografie: Autor: Jindřich Nosek (NoJin) – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=115005958

Katarína Koščová, popová a jazzová speváčka, rodáčka z Prešova. Vyštudovala filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity. 

V roku 2005 sa stala víťazkou prvej série Slovensko hľadá SuperStar. So svojou kapelou, ktorej členmi sú Michal Brandys (akustická gitara, husle), Daniel Špiner (klávesy), Viliam Cicoň (basgitara) a Miroslav Szirmai (perkusie), vystupuje v kluboch a na literárnych akciách a úspešnou sa stala aj jej spolupráca so skupinou Neřež. 

Má na konte viaceré sólové albumy ako Ešte sa nepoznáme (2005), Naboso (2006), Nebotrasenie (2009), Štedrý večer (2012), Oknom (2014). Taktiež s Veronikou Husovskou a Martinom Husovským vydala CD Uspávanky (2009). 

Zdroj: hc.sk
Zdroj fotografie: Autor: Pavol Frešo – flickr.com, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=59741755

Katarína Knechtová je slovenská speváčka, skladateľka, textárka, ale aj klaviristka, gitaristka a hráčka na bicie. Pochádza z Prešova, vyštudovala Gymnázium Jána Adama Raymana a tiež absolvovala Ľudovú umeleckú školu v odbore klavír a spievala v súbore Prešovčatá .

Už ako pätnásťročná začala svoju hudobnú dráhu v kapele IMT Smile. Vtedy sedemnásťročného Ivana Táslera, lídra skupiny, zaujala počas štúdia na prešovskom gymnáziu a ponúkol jej miesto vokalistky. Čoskoro potom skupina vyráža na veľké československé turné ako predkapela legendárneho Olympiku .

V roku 1997 zakladá s bubeníkom Martinom Migašom a gitaristom Karlom Sivákom novú skupinu Peha. Úspech je okamžitý a skladba „Diaľkové ovládanie“ sa stáva najhranejšou skladbou na Slovensku. Aurel za rok 2005 sa stala triumfom Pehy, kde získali štyri ocenenia: najlepšia speváčka, najlepšia skupina, najlepšia pieseň „Za tebou“ a najlepší album.

Skupinu Peha v roku 2008 Knechtová opúšťa a vydáva sa na sólovú dráhu. Pre film BATHORY Juraja Jakubiska zložila ešte roku 2007 pieseň „Muoj Bože“ , inšpirovanú stredovekými žalmami a textovanú čiastočne v staroslovienčine. Režisér Jakubisko s Katarínou natočil k piesni aj videoklip. Pieseň bola mimoriadne populárna, vyhrala slovenské hudobné rebríčky a získala prestížne ocenenie Aurel za najlepšiu pieseň roka. Napriek tomu nakoniec do finálnej podoby filmu nebola zaradená.

Okrem koncertovania na Slovensku aj v Česku Katarína zložila aj filmovú hudbu, napríklad pre film ISABEL a študentský film ZEM JE GUĽATÁ. Jej vysnívaným projektom bolo založenie dievčenskej skupiny The Cubes, v ktorej však nespievala. Založila ju podľa svojich slov preto, aby si v nej mohla zahrať na bicie. Skupina vydala roku 2012 album a rovnomenný klip  „Tomorrow“. The Cubes predskakovali kapele Garbage a sama Knechtová na koncertoch v Bratislave a Prahe skupinám Cranberries a Depeche Mode .

Katarína dostala množstvo ocenení, napríklad ceny Aurel a OTO pre najlepšiu speváčku roka, alebo strieborné Sláviky. Okrem svojej hudby rada experimentuje aj so svojou vizážou a často prekvapuje najmä farbou a dĺžkou vlasov. Hoci má jej posledný album aj anglickú mutáciu, vo svojej tvorbe preferuje slovenčinu, angažuje sa v projektoch na podporu slovenských produktov a stále žije v rodnom Prešove.

Zdroj: https://www.csfd.sk/tvorca/101063-katarina-knechtova/biografia/
Zdroj fotografie: Autor: Fishfrog – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=29706592

Ivan Tásler sa narodil 16. júla 1979 v Prešove, kde desať rokov navštevoval na Ľudovej škole umenia hru na klavír. V rokoch 1993 až 1997 vyštudoval Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove a pokračoval v štúdiách na Pravoslavnej fakulte Prešovskej univerzity, kde absolvoval dva semestre teológie.

Jeho otec Miroslav Tásler starší je hudobníkom, ktorý účinkoval v kapelách Beatmakers, Roams, Nálada a iných, pričom brat Miro je tiež muzikantom. A tak aj v Ivanovi zvíťazil hudobný talent pred kariérou kňaza, pričom po vzniku IMT Smile sa v tomto zoskupení dvoch bratov vystriedali ďalšie zvučné mená ako Katka Knechtová, Marián Čekovský, Oskar Rózsa, Marcel Buntaj či Martin Valihora a iní.

V roku 2019 získala kapela IMT Smile Krištáľové krídlo v kategórii populárna hudba, veď na svojom konte majú už za vyše tridsať rokov existencie takmer dvadsať LP platní spolu s piatimi koncertnými albumami a viacero kompilácií a spolupráce aj s inými hudobníkmi ako s Richardom Müllerom, tak aj s českou legendou Jankom Ledeckým. Za svoju tvorbu získal Ivan Tásler množstvo ocenení ako od SOZA, tak aj Aurelov či viacerých slávikov.

Zdroj: https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/370023/ivan-tasler-ma-45-rokov-studium-teologie-vymenil-za-usmev-ktory-mu-priniesol-uspech
Zdroj fotografie: Autor: Bratislavská župa from Bratislava, Slovakia – Hudba Európy na Devíne, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=55873854

Narodil sa v rodine učiteľa vo Zvolenskej Slatine 6. decembra 1872. Už v detstve sa naučil hrať na klavíri a organe. Vyštudoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a v Maďarskej kráľovskej akadémii v Budapešti vykonal štátne skúšky z hudby. Ako organista a profesor hudby pôsobil v Jágri, Veľkom Varadíne, Čurgove a v Kláštore pod Znievom. 

V roku 1908 sa usadil v Prešove a stal sa profesorom hudby a slovenčiny v Uhorskom kráľovskom štátnom učiteľskom gymnáziu. Od roku 1919 bol Moyzes prvým slovenským správcom tejto školy a predsedom administratívneho výboru Šarišskej župy. V roku 1920 patril k zakladajúcim členom miestneho odboru Matice slovenskej. Zároveň bol správcom a profesorom na mestskej hudobnej školy a v rokoch 1921 – 1929 aj jej riaditeľom.

Moyzes sa presadil ako úspešný skladateľ, koncertný umelec, zbormajster a dirigent svetských i cirkevných speváckych zborov. Bol priekopníkom realistických tendencií v slovenskej hudbe a predchodcom slovenskej hudobnej moderny. Skomponoval Missa solemnis in C, Missa in d minor, Malú vrchovskú symfóniu, Ctibora, Vianočnú koledu, Siroty, Lesná panna, Čertova rieka i orchestrálnu skladbu Naše Slovensko. 

Napísal niekoľko učebníc pre slovenské školy: Hudobno-teoretický notový zošit, Školský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy i Malú školu spevu. Upravoval slovenské národné piesne, najmä z okolia rodného Zvolena a zo Šariša. Zomrel v Prešove 2. apríla 1944 a je pochovaný na miestnom cintoríne. Je po ňom pomenovaná aj jedna zo základných umeleckých škôl.

Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: Autor: Presov Slovakia 1227.JPG: Ing.Mgr. Jozef Kotuličderivative work: Mathuzalem – Presov Slovakia 1227.JPG, CC BY 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=16691032

Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. februára 1820. Po štúdiách v Levoči, Debrecíne a Prešove bol v roku 1845 prijatý ako huslista do orchestra v Divadle nad Viedenkou. O rok neskôr publikoval svoj prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb.

V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Kélerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala v Lannerovom orchestri vo Viedni. V rokoch 1856 - 1860 Kéler zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení v čele vlastného orchestra v Budapešti odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života.

Od roku 1863 viedol tamojší orchester nassauského vojvodu Adolfa I. a neskôr kúpeľný orchester. V rokoch 1873 až 1882 bol hosťujúcim dirigentom orchestrov v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Berlíne, Hamburgu, Drážďanoch, Lipsku, Zürichu. Zomrel 20. novembra 1882 vo Wiesbadene, kde je aj pochovaný.

Zdroj: belakeler.eu
Zdroj fotografie: By Unknown author, Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=21597281