Jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré pôsobili v našom blízkom okolí bol maliar Pavol Szinyei Merse, ktorý sa narodil 4. júla 1845 v Chminianskej Novej Vsi ako tretí z ôsmich súrodencov v šľachtickej rodine.
Už jeho matka Valéria, rodená Jekelfalussy, bola umelecky veľmi vzdelaná a to vštepovala od mala aj svojmu synovi. Umelecké vzdelanie získal štúdiom na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Jeho najdôležitejšie dielo „Raňajky v prírode“ zostalo nepochopené jeho súčasníkmi a vyvolalo škandál. Zadarmo ho ponúkol Národnému múzeu v Budapešti, ktoré ho však odmietlo. Preto sa Merse stiahol do ústrania a na čas prestal maľovať. Žil životom uhorského šľachtica, zasadal v Uhorskom parlamente, kde sa usiloval o modernizáciu vzdelávania. S krátkymi prestávkami prežil celý život na veľkostatku v šarišských Jarovniciach.
Balzamom na jeho psychické traumy z nepochopenia jeho diela bola spoločnosť jeho manželky Žofie Probstnerovej. Tá ho však nakoniec opustila pre lásku s Imrichom Ghilányim, ktorý si ju odviedol do kaštieľa Fričovce.
Dominantnou témou jeho tvorby boli príroda a ľudia nášho kraja. Veľmi ťažko však získaval modely k maľbe, pretože medzi dedinčanmi žila povera o tom, že koho namaľuje, ten za krátko zomrie. Slávil úspechy v Paríži, Mníchove, Berlíne a priatelia ho presvedčili aby opäť vystavil Raňajky v Budapešti, kde to publikum prijalo s nadšením. V roku 1905 ho vymenovali za riaditeľa Vysokej školy výtvarných umení v Budapešti. Okrem krajinomalieb Szinyei namaľoval aj oltárny obraz sv. Jána Pustovníka umiestnený v kostole v Jarovniciach a svoj jediný autoportrét vidieckeho gazdu v koženom kabáte, ktorého jediná kópia visí v kaštieli Fričovce. Autorom tohto obrazu je akademický maliar Štefan Filep. Originál zdobí jednu zo siení Gallérie degli Uffizi vo Florencii.
Pavol Szinyei Merse zomiera 20. februára 1920 v náručí svojej dcéry v Jarovniciach. Jeho bývalá manželka Žofia sa dožila 101 rokov.
Zdroj: https://ovcie.info/2014/08/18/pavol-szinyei-merse/
Zdroj fotografie: CC BY-SA 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=223899
Narodil sa 25. mája 1782 v rodine levočského stolára. Pred štúdiom na univerzite uprednostnil maľovanie. Od známeho maliara Stundera získal cenné lekcie v oblasti portrétov osobností aj pomoc pri prvých objednávkach od rodiny Csáky či prešovského obchodníka Steinhübela.
Počas pobytu cára Alexandra I. v Bardejovských Kúpeľoch spoznal grófa Iljinského, ktorý ho pozval na svoje panstvo. V roku 1805 odcestoval do Petrohradu, kde strávil 19 rokov ako maliar portrétov šľachty, inteligencie a ľudí z vysokých vojenských a politických kruhov. Bol členom Akadémie umení v Petrohrade.
V roku 1817 sa oženil s Amáliou Baumanovou, s ktorou sa v roku 1825 usadil v Prešove, kde žili jeho bratia. Rombauer tu namaľoval mnoho realistických portrétov spišskej i šarišskej šľachty a prešovských mešťanov. Popri portrétoch vytvoril aj niekoľko náboženských diel pre kostoly na východnom Slovensku a voľných kompozícií. Jeho pobyt v Prešove pripomína olejomaľba Neveriaci Tomáš v evanjelickom kostole sv. Trojice, obraz volebných kortešačiek, vedutový Pohľad na Prešov či stropná maľba Amor a Psyché v dome na Hlavnej 16. Mnoho jeho diel sa v súčasnosti nachádza v zbierkach Ermitáže v Petrohrade, Tretiakovskej galérie v Moskve, Slovenskej národnej galérie v Bratislave i Šarišskej galérie v Prešove. V Prešove žil až do konca života 12. februára 1849. Pochovaný je na miestnom cintoríne.
Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984 Ján Rombauer. Prešov: Šarišská galéria, 2010.
Zdroj fotografie: Autor: Janos Rombauer (1782-1849) – Napoleon & Revolution, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=77726326