Leonard Stöckel

Pochádzal z rodiny bardejovského kováča a richtára. Študoval v Košiciach, Bratislave a od roku 1530 na univerzite vo Wittenbergu pod vedením predstaviteľov nemeckej reformácie Martina Luthera a Filipa Melanchtona. Najmä pod ich vplyvom sa formovala jeho vierouka a kultúrna a vzdelanostná úroveň. 

Po rokoch pôsobenia vo funkcii rektora školy v Eislebene (v r. 1534 – 1539) sa vrátil do rodného mesta kde prevzal vedenie latinskej mestskej školy (okrem ročného pobytu v Kežmarku v r. 1555 – 1556 stál na jej čele až do svojej smrti), ktorá pod jeho vedením dosiahla vynikajúcu úroveň. O jej skvelej povesti svedčí fakt, že na nej študovali aj synovia z významných šľachtických rodín.

Leonard Stöckel je autor niekoľkých učebníc (o. i. spisu Leges scholae Bartfensis z roku 1540, najstaršej pedagogickej písomnej pamiatky na Slovensku, ktorá obsahovala metodické pokyny na organizáciu mimotriednej práce žiakov, návody na osvojenie si učiva ale aj nariadenia týkajúce sa povinností žiakov a disciplinárne usmernenia) a tiež po nemecky písanej školskej drámy Historia von Susanna (Príbeh o Zuzane), vydanej v roku 1559 vo Wittenbergu. V oblasti teológie patril L. Stöckel k hlavným šíriteľom reformného učenia v severných oblastiach Horného Uhorska, napísal niekoľko významných prác na ochranu protestantizmu. Osobitný význam majú jeho Poznámky ku všeobecným zásadám kresťanskej náuky Filipa Melanchtona (vydané v Bazileji v roku 1560) a vyznanie viery Confessio Pentapolitana, ktorým sa združenie piatich hornouhorských miest Pentapolitana prihlásilo k protestantizmu v roku 1549.

Leonard Stöckel má veľkú zásluhu na pozdvihnutí kultúrneho, duchovného a umeleckého života v Bardejove v prvej polovici 16. storočia.

Zdroj: showbiz.sk
Zdroj fotografií: ecavbardejov.sk