Starí ľudia spomínajú, že v jeho bútľavine voľakedy pohodlne vylihovali chlapi počas letných sparných dní. Dlhé roky si pamätajú domorodci bútľaviny plné sov, neskôr sa však doň nasťahovali sršne. V snahe vyhnať ich odtiaľ tam v roku 1985 niekto hodil večer dymovnicu, strom začal horieť a s veľkou námahou sa ho podarilo uhasiť. Strom bol dosť poškodený a o dva roky sa mu dostalo opatery, po ktorej sa spamätal. V 18. storočí sa miestnym obyvateľom v korune stromu vraj zjavila Panna Mária a preto na kmeň stromu pripevnili jej obraz a neskôr vybudovali kaplnku. V roku 1913 zachvátil obec požiar, zničené boli skoro všetky domy od duba nadol, no dub to prežil bez väčšej ujmy. V roku 1995 ho zasiahol a dokaličil blesk. Dubinčania si svoj dub uchránili až do dnešných dní, hoci jeho osudy pevne spojené s osudmi domorodcov, boli veľmi pohnuté. Podľa dostupných písomných záznamov už počas bratríckeho hnutia na Slovensku (1440-1465) ho chránili pred vyrúbaním iba zaplatením vysokého odstupného, na ktoré sa vyzberali všetci obyvatelia dediny. Podobne ho zachraňovali za 1.i 2. svetovej vojny, keď slúžil delostrelcom ako orientačný a zameriavací bod. Rakúšanov uprosili, aby naňho nepálili a neskôr presvedčili aj Nemcov, ktorí ho chceli vyrúbať, aby sovietom práve na zameriavanie delostrelectva nemohol slúžiť. Neskôr ho ochraňovali pri elektrifikácii obce, keďže projektantom i stavebníkom priveľmi zavadzal.
Zdroj/foto : Obec Dubinné




