Mesto Sabinov leží na nive rieky Torysa, medzi pohoriami Bachureň a Čergov, v nadmorskej výške približne 324 metrov.
Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248. Významným medzníkom bol rok 1299, keď mu kráľ Ondrej III. udelil mestské práva. V roku 1405 sa Sabinov stal slobodným kráľovským mestom a koncom 15. storočia vstúpil do združenia piatich významných východoslovenských miest známeho ako Pentapolitana.
Mesto sa rozvíjalo najmä vďaka remeslám a obchodu, no v 19. a na začiatku 20. storočia jeho hospodárstvo postupne stagnovalo. Obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a pracovali v menších podnikoch, napríklad v píle, garbiarni či konzervárni.
Historické jadro mesta si zachovalo typické šošovkovité námestie a zvyšky stredovekého opevnenia. Najvýznamnejšou pamiatkou je gotický Kostol svätého Jána Krstiteľa, ktorého hlavný oltár pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. K ďalším dominantám patria renesančná zvonica, bývalé lýceum, evanjelické kostoly, gréckokatolícky chrám a pravoslávny chrám.
Sabinov bol významným centrom školstva a kultúry. Pôsobili tu viaceré osobnosti slovenského kultúrneho života vrátane Bohuša Nosáka-Nezabudova a divadelníka Janka Borodáča.
Počas druhej svetovej vojny bola väčšina miestneho židovského obyvateľstva deportovaná do koncentračných táborov. Mesto bolo oslobodené v januári 1945.
Dnešný Sabinov je regionálnym centrom s bohatým kultúrnym životom. Návštevníkov priťahuje historické centrum, lesopark Švabľovka, okolité pohoria Čergov a Bachureň, zrúcanina Hanigovského hradu a rekreačné stredisko Drienica – Lysá, ktoré ponúka možnosti turistiky aj zimných športov.
