Carcere di Caraffa

Caraffova väznica patrí medzi najzaujímavejšie historické objekty v centre Prešov. Nenápadná, no architektonicky výrazná budova stojí na križovatke Jarkovej a Floriánovej ulice, v tesnom susedstve prešovskej radnice a iba niekoľko krokov od Hlavnej ulice. Je jednou z mála zachovaných gotických pamiatok v meste a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou s viac ako päťstoročnou históriou.

Návštevníkov priťahuje nielen svojou tajomnou minulosťou, ale aj charakteristickým vysokým stupňovitým štítom, hrubými múrmi a historickými priestormi, ktoré dnes slúžia kultúre a výtvarnému umeniu.

Od skladu vína po mestské väzenie

Budova vznikla v rokoch 1504 až 1509 na zadnej časti stredovekej parcely, ktorú mesto odkúpilo od prešovského maliara a člena mestskej rady Petra Molera. V prednej časti pozemku bol pôvodný dom prestavaný na mestskú vináreň – v tejto časti dnes sídli prešovská radnica.

Novopostavený zadný objekt slúžil predovšetkým ako skladisko sudov, vína a ďalšieho príslušenstva potrebného na prevádzku vinárne. Túto funkciu si pravdepodobne zachoval až do konca 17. storočia. Už archívne záznamy z roku 1530 ho však spomínajú aj v súvislosti s mestským väzením, čo mohlo súvisieť s jeho polohou priamo pri radnici a ostatných mestských administratívnych priestoroch.

Prešovské krvavé jatky

Svoje dnešné pomenovanie získala Caraffova väznica podľa udalostí známych ako Prešovské krvavé jatky. V roku 1687 dal cisársky generál Antonio Caraffa na základe mimoriadneho súdu popraviť 24 uhorských šľachticov a mešťanov, ktorí boli obvinení zo sprisahania proti cisárovi Leopoldovi I.

Popravy sa konali neďaleko evanjelického kolégia, približne na mieste dnešného súsošia Immaculaty. Obvinení boli pred vynesením rozsudkov kruto vypočúvaní a mučení, pričom jedna z mučiarní sa mala nachádzať v podzemných priestoroch dnešnej radnice. Radnica a objekt neskôr nazvaný Caraffova väznica vtedy tvorili vzájomne prepojený stavebný komplex.

Boli v budove skutočne väznení Caraffovi obvinení?

Napriek zaužívanému názvu nie je úplne isté, či boli Caraffovi väzni v roku 1687 zadržiavaní priamo v tejto budove. Historické pramene neposkytujú jednoznačný dôkaz a názory odborníkov sa rozchádzajú.

Hlavné mestské väznice sa v tom období nachádzali najmä v baštách mestského opevnenia. Keďže však bolo počas Caraffovho mimoriadneho súdu zatknutých približne sto ľudí, historici pripúšťajú, že časť obvinených mohla byť dočasne umiestnená aj v priestoroch pri radnici. Názov Caraffova väznica je preto predovšetkým pripomienkou jednej z najtragickejších udalostí v dejinách Prešova, nie nesporným potvrdením pôvodnej funkcie objektu.

Zbrojnica, sklad a väznica

Počas nasledujúcich storočí sa využitie budovy niekoľkokrát zmenilo. Podľa zachovaných písomností sa tu uschovávali mestské kontrolné miery a váhy a určitý čas objekt slúžil aj ako zbrojnica.

Z roku 1864 pochádza návrh na prestavbu priestorov na mestskú väznicu s piatimi celami, miestnosťou pre ženy a bytom žalárnika. Nie všetky plánované stavebné úpravy sa však podľa neskoršieho pamiatkového výskumu skutočne uskutočnili. Na dobových fotografiách z prelomu 19. a 20. storočia možno pri vonkajších múroch vidieť aj malé obchodíky orientované smerom do Floriánovej ulice.

Mestský archív a objavy počas výskumu

Začiatkom 20. storočia sa v budove začali uchovávať mestské písomnosti. Po úpravách realizovaných v druhej polovici 20. storočia slúžilo jej poschodie ako mestský archív a registratúra, ktoré boli prepojené s radnicou.

Objekt bol vyprázdnený v roku 2007 a následný architektonicko-historický výskum priniesol viacero pozoruhodných objavov. Odborníci našli staršie stavebné konštrukcie, ktoré naznačujú, že časť budovy mohla pohltiť ešte starší dom vežového typu.

V podkroví bola objavená strieľňa aj takzvaná čierna kuchyňa – priestor bez okien s otvoreným ohniskom napojeným priamo na komín. Tieto časti však nie sú bežne sprístupnené verejnosti.

Tajomný „bunker“ a zachované historické prvky

V interiéri sa zachovali historické ostenia okien a portál z konca 16. storočia, ktorým sa pôvodne vstupovalo na poschodie po vonkajšom schodisku.

Zvláštnosťou objektu je takzvaný bunker, uzavretá miestnosť bez klasických okien a dverí, do ktorej možno nahliadnuť z prvého poschodia. Nachádza sa v nej drevený rebrík, niekoľko drevených priční a fragment starej toalety. Predpokladá sa, že priestor mohol byť pripravený ako úkryt počas druhej svetovej vojny.

Aj tieto detaily dodávajú prehliadke budovy atmosféru tajomstva a pripomínajú, koľko rôznych funkcií objekt počas stáročí plnil.

Premena historickej budovy na galériu

Rozsiahla rekonštrukcia Caraffovej väznice sa uskutočnila od novembra 2010 do februára 2012. Obnovená budova bola slávnostne otvorená 1. marca 2012 a odvtedy v nej sídli Mestská galéria Caraffka, ktorá patrí pod správu Parku kultúry a oddychu Prešov.

Historický objekt sa tak zmenil na živý kultúrny priestor, v ktorom sa konajú výstavy profesionálnych aj neprofesionálnych výtvarníkov, vernisáže, tvorivé dielne, prednášky, semináre, prezentácie kníh, komorné koncerty a programy pre školy i rodiny s deťmi.

Galéria je zároveň spojená s pouličným festivalom Prešovský Montmartre a ďalšími podujatiami, ktoré oživujú historické centrum mesta.

Caraffova väznica v súčasnosti

V súčasnosti Caraffova väznica neslúži ako väznica ani archív, ale ako mestská galéria a priestor pre kultúrne, vzdelávacie a komunitné aktivity. Návštevníci si môžu pozrieť meniace sa výstavy výtvarného umenia a zároveň vstúpiť do autentických priestorov jednej z najstarších budov v Prešove.

Vďaka spojeniu historickej architektúry a súčasného umenia patrí Caraffova väznica medzi miesta, ktoré ponúkajú viac než klasickú návštevu galérie. Samotná budova je totiž významným exponátom a pripomienkou vývoja mesta od obdobia neskorého stredoveku až po súčasnosť.

Fonte: OOCR RŠ
zdroj fotografií: OOCR RŠ