V druhej polovici 13. storočia vznikol v meste Veľký Šariš ranogotický majestátny chrám, ktorý je rovnako starý ako hrad nad ním. Približne v rovnakom období sa začína pod hradom stavať aj kláštor, ktorého iniciátorom bol kráľ Bela IV. Kláštor spočiatku obývali žobraví mnísi vilhelmiti, ktorí neskôr prijali regulu sv. Augustína a odvtedy sa volali augustíni. Kláštor mal významnú úlohu. Plnil funkciu hodnoverného miesta, teda Locus credibilitati, kde sa overovala, resp. potvrdzovala právoplatnosť a hodnovernosť úradných listín. Predstavený bol dokonca hlavným vikárom celej Jágerskej diecézy. Kláštor zanikol okolo roku 1541 pod vplyvom reformačných zmien. V lokalite zaniknutého kláštora stojí dnes Kaplnka sv. Kunhuty (Kunigundy).
Kaplnku postavili niekedy po roku 1544 s využitím múru staršej stavby. Ten tvorí spodnú časť západnej steny objektu. Pri výstavbe použili architektonické články z ranogotického obdobia pochádzajúce zrejme zo zničeného kláštora.
Kaplnka má krátku obdĺžnikovú loď a päťbokú svätyňu. Šarišský župan Františka Deršfi de Zerdaheyla ju opravil v roku 1599, o čom svedčia iniciály na fasáde FD 1599 DZ. Je to sgrafitový nápis so štylizovanou ľaliou. Kaplnka rovnako bola rodovou kaplnkou rodu Rákoczy a predstavuje cennú pôvodnú zachovanú gotickú architektúru bez neskorších stavebných úprav.
V priebehu búrlivého 17. storočia kaplnka slúžila istý čas ako sýpka, pričom v tejto súvislosti bola aj stavebne upravená (rozdelená na dve podlažia a spodné časti okien zamurované).
Niekedy po roku 1769 bola stavba opätovne upravená pre liturgické účely, pričom bolo odstránené vstavané podlažie. Kaplnka dostala aj novú strechu pokrytú šindľom, neskôr nahradili šindle plechová krytina.
Rozsiahla oprava sa uskutočnila v roku 1965, vďaka ktorej sa podarilo „sprevádzkovať“ kaplnku pre občasné bohoslužby a púte. Nebola však urobená v súlade s predstavami pamiatkárov. V posledných rokoch sa obnovili snahy o záchranu schátranej stavby, v rámci ktorých sa tu realizovali aj odborné výskumy (2010 – 2011). Tie pomohli objasniť stavebný vývoj objektu.
Kaplnka dnes stojí na netradičnom mieste – pri futbalovom ihrisku. Až donedávna bola považovaná za ranogotickú stavbu, presbytérium nedostavaného kláštorného kostola. Toto datovanie sa odvíjalo od podoby a výzdoby rebier a hlavíc prípor klenieb či ostení okien. Najnovší výskum ukázal, že boli použité sekundárne zo staršej stavby. Pre zmenu doby vzniku kaplnky bol rozhodujúci výskum západného priečelia stavby, ktorý preukázal, že dolná časť muriva je staršia.
Svätá Kunigunda žila na prelome 10 -11. storočia. Spolu s manželom svätým Henrikom II. ich pápež Benedikt VIII. korunoval za cisára a cisárovnú. Posledných 15 rokov života žila ako mníška. V roku 1200 ju pápež Inocent III. kanonizoval. Jej kult je u nás ojedinelý, obľúbená je prevažne v nemeckých krajinách.
Kaplnka má niekoľko zaujímavosti: nemá žiadne okná na južnej stene „lode“, naopak jedno sa nachádza netradične na severnej strane, priestor lode a svätyne nie je oddelený víťazným oblúkom, iba jednoduchými rebrami klenby, hlavice prípor, nesúce klenbu sú zdobené rastlinnými motívmi – listami dubu a viniča, v južnej stene sa nachádza nika v tvare mníšky, v západnej stene je osadený gotický portál.
Zdroj: apsida.sk a mesto Veľký Šariš – Veľký Šariš v premenách času ( publikácia)
