Miesto posledného odpočinku členov bardejovskej židovskej komunity sa nachádza na ulici Ľudovíta Štúra. Cintorín tvorí prevažne trávnatá plocha s rozlohou 654 m², na ktorej sa nachádza 1288 hrobov z 18. až 20. storočia. Najstaršia časť cintorína je situovaná na severe v blízkosti toku malého potoka. Rady hrobov pre ženy a mužov sú oddelené. Náhrobné kamene sú zhotovené hlavne z pieskovca, väčšina je ukončená polkruhovitým tvarom. Pod vplyvom času sa mnohé nápisy stali takmer nečitateľné. Najvýznamnejším znakom tohto cintorína boli farebné náhrobky – striedavo žlté, zelené, modré, červené, červeno-modré, červeno-biele, žlto-modré a iné. Pre rabínov sa zvykla používať čierna farba so zlatým, žltým alebo žlto-zeleným písmom. Pestrofarebný vzhľad cintorína bol unikátny a bol ovplyvnený haličským kultúrnym okruhom. Podľa všetkých náznakov zaviedli tento spôsob zdobenia členovia rabínskej dynastie Halberstammovcov, ktorí pochádzali z poľského mesta Nowy Sącz. Kedysi farebné boli aj ornamentálne a plastické ozdoby kameňov v podobe symbolických motívov zvierat (levy, jelene, vtáčiky, jednorožce), koruny či svietniky. Na mladších náhrobníkoch sa objavuje prevažne motív smutnej vŕby a Dávidovej hviezdy. Uprostred cintorína je postavená malá murovaná budova (hebr. ohel), v ktorej sú pochovaní rabín Moše (1848 – 1903), jeho manželka Rachel Fajga a ich syn rabín Jechiel Natan (1866 – 1934) Halberstammovci.
