V obci Ruské Pekľany sa nachádza kaštieľ, ktorý od druhej polovice 18. storočia bol vo vlastníctve šľachtického rodu Piller. Pillerovci, pôvodom z Rakúska, patria k novovekým šľachtickým rodom. V polovici 18. storočia kúpili pozemky okolo Mirkoviec a usadili sa v Šariši. Za verné služby v armáde darovala panovníčka Mária Terézia v roku 1757 Jozefovi Pillerovi šľachtický titul a erb. Jeho synovi Martinovi-Jozefovi, riaditeľovi solivarského komorského úradu, udelila panovníčka v roku 1764 predikát „de Mérk“ a darovala mu majetky v Mirkovciach, Ruských Pekľanoch, Žehni a Dúbrave. Majetky neskôr rozšírili kúpou i výhodnou sobášnou politikou a zaradili sa k bohatým veľkostatkárom v Šariši. Členovia rodiny zastávali tiež významné funkcie v župnej samospráve a v súdnictve.
Rodinným sídlom bol kaštieľ v Ruských Pekľanoch, kde boli sústredené všetky rodinné písomnosti. Vznik kaštieľa sa datuje do roku 1799 alebo roku 1800, ale presný dátum výstavby kaštieľa sa nezachoval v žiadnych dokumentoch. Pôvodne rokokový kaštieľ z polovice 18. storočia bol v polovici 19. storočia čiastočne prestavaný a v rizalite prefasádovaný v duchu neskoroklasicistických stavieb. Dvojpodlažná stavba má obdĺžnikový pôdoris. Fasáda je členená kanelovanými pilastrami s nárožnou rustikou. V miestnostiach sú valené klenby alebo rovné stropy. Niektoré stropy sú vyzdobené ornamentmi.
Pillerovci vytvorili v Ruských Pekľanoch veľké hospodárstvo, ktoré prosperovalo najmä v druhej polovici 19. storočia, kedy obec spravoval Gedeon Piller a jeho syn Koloman. Vybudovali tu mlyn, pílu, rybník. Rodina obhospodarovala aj rozsiahle lesy. Ich hospodárstvo poskytovalo prácu nielen obyvateľom Ruských Pekľan, ale aj ľuďom z okolitých obcí – Radatíc, Janova a Ľubovca.
V roku 1924 bola veľká časť Pillerovských majetkov skonfiškovaná a rozparcelovaná, takže zostali len strednými statkármi. Po roku 1945 im majetok skonfiškovali úplne, Pillerovci museli kaštieľ opustiť a ostal bez dozoru a ochrany. Poškodené, znečistené, vlhké a plesnivé zlomky zozbieral Gejza Piller a neskôr ich odovzdal ako depozit do archívu. K prevzatému archívnemu materiálu patrila i časť z rozsiahlej rodinnej knižnice, ostatné knihy z rodinných sídel pravdepodobne prevzali inštitúcie, ktoré po vojne konfiškovali zariadenie kaštieľov. V nasledujúcich rokoch v ňom sídlili štátne výskumné ústavy pre lesnú výrobu polesie Krajskej správy lesov v Prešove. Kaštieľ bol postupom času a najmä po vojne v horšom stave, aj keď snaha o rekonštrukciu zo strany Prešovských úradov bola, nikdy však už k nej nedošlo. Časť z majetku, hlavne lesy, bola potomkom vrátená v reštitúciách.
Dnes je kaštieľ opäť vo vlastníctve Andreja Bána, potomka rodiny Pillerovcov. Vďaka zachovaným denníkovým zápiskom rodiny Pillerovcov sa vie o architektonickom vývoji.
Pred záhradným priečelím kaštieľa sa nachádza torzo neobarokovej fontány z roku 1880-90, ktorá mala alegorické postavy dvoch putni s hroznami. V parku pri kaštieli dodnes rastú vzácne stromy, napríklad kanadský alebo čierny orech, ktorý je už na mapách z roku 1869 uvádzaný ako významný orientačný bod. Neďaleko kaštieľa sa nachádza rodinný cintorín, kde pod mohutnými dubmi našli miesto posledného odpočinku členovia Pillerovského rodu.
Kaštieľ Ruské Pekľany je súčasťou Šarišskej hradnej cesty
Zdroj/foto: www.mikroregiony.sk
