Vodárenská veža patrí medzi najvýraznejšie technické pamiatky Prešova. Stojí v mestskej časti Táborisko, uprostred trojuholníkového Námestia Národného povstania, na najvyššie položenom sídlisku mesta vo výške približne 300 m n. m. Pôvodnému účelu už neslúži — od roku 2013 je verejnosti prístupná ako vyhliadková veža a stala sa jednou z obľúbených zastávok návštevníkov Šariša.
Architekt Viliam Glasz a vznik veže
Vežu navrhol architekt Viliam Glasz (1882 – 1957), narodený v Segedíne v Maďarsku. V Prešove sa usadil okolo roku 1910 a vodárenská veža patrí medzi jeho prvé stavby, ktoré na území mesta postavil. Staviteľom bol Zajac z Prešova.
Presný dátum výstavby sa napriek archívnemu bádaniu nepodarilo zistiť. Dostupné pramene ju datujú do obdobia po roku 1910 a pred rokom 1918. Zaujímavosťou je, že vznik veže pravdepodobne priamo nesúvisel s výstavbou mestského vodovodu a mestskej vodárne, ktorú postavili v roku 1906 medzi Prešovom a Ľuboticami. Podľa všetkého slúžila veža na akumuláciu úžitkovej vody.
Technické riešenie stavby
Veža dosahuje výšku 29 metrov. V hornej časti sa nachádzal rezervoár s objemom 350 metrov kubických. Voda uložená vo výške vytvárala potrebný tlak vo vodovodnej sieti bez nutnosti nepretržitého čerpania — a práve tento princíp stojí za charakteristickým tvarom všetkých vodárenských veží. Nádrž jednoducho musí byť vyššie než odberné miesta, ktoré zásobuje.
Umiestnenie na najvyššom bode mesta teda nebolo estetickým rozhodnutím, ale technickou nevyhnutnosťou. Podnož veže je obostavaná objektmi, ktorých pôdorysná dispozícia kopíruje trojuholníkový tvar námestia — riešenie, ktoré vežu prirodzene začlenilo do okolitej zástavby.
Roky chátrania a obnova
Po modernizácii vodovodnej siete stratila veža svoje opodstatnenie a prestala sa používať. Nasledovalo 23 rokov, počas ktorých objekt chátral bez akéhokoľvek využitia.
Kompletná rekonštrukcia bola úspešne ukončená 5. novembra 2013. Náklady dosiahli približne 200-tisíc eur a išlo o spoločnú investíciu prešovskej radnice a Prešovského samosprávneho kraja. V tom istom roku bola veža zaradená medzi hmotné nehnuteľné pamätihodnosti mesta Prešov. V dolnej časti vznikla reštaurácia s obchodom, na vrchole presklené vyhliadkové priestory.
Obnova je pekným príkladom toho, ako sa dá priemyselnému objektu bez pôvodnej funkcie nájsť nové zmysluplné využitie. Namiesto asanácie sa mesto rozhodlo zachovať charakteristickú siluetu, ktorá dotvára panorámu Táboriska už viac ako storočie, a doplniť ju o funkciu, akú predtým nemala — sprístupniť ju verejnosti.
Vodárenská veža ponúka jedinečný výhľad
Na vrchol sa dostanete po zdolaní 135 schodov alebo pohodlne výťahom. Veža je tak dostupná aj pre rodiny s malými deťmi a starších návštevníkov, ktorým by schodisko robilo problém.
Z vyhliadkovej terasy sa otvára výhľad na celý Prešov — historické centrum, okolité sídliská aj kopce Šariša. Za priaznivého počasia a dobrej viditeľnosti dovidíte až na Vysoké Tatry. Najlepšie podmienky na fotografovanie bývajú spravidla po daždi alebo v chladnejších mesiacoch, keď je vzduch čistejší a horizont ostrejší.
Praktické informácie pre návštevníkov
Prevádzka veže je zabezpečená celoročne a objekt je v správe mestskej spoločnosti Prešov Real. V podnoži sa nachádza kaviareň s rovnomenným názvom „Veža" a spoločenský salónik. Vstupenky na vyhliadku si zakúpite priamo na mieste v kaviarni.
[Otváracie hodiny a vstupné — doplniť po overení u prevádzkovateľa]
Veža stojí východne od historického centra, mimo mestskej pamiatkovej rezervácie, ale centrum je odtiaľ v pohodlnej pešej dostupnosti. Samotný výstup a prehliadka vyhliadky zaberú krátku chvíľu, takže návštevu je ideálne spojiť s posedením v kaviarni alebo s prechádzkou do centra mesta. Vhodná je počas celého roka — na rozdiel od mnohých vyhliadkových bodov je vrchol krytý a presklený, takže výhľad si užijete aj mimo letnej sezóny.
O Vodárenskej veže sa môžete dočítať aj na Wikipedii.
V Prešove si môžete pozrieť viacero pomiatok: Konkatedrála sv. Mikuláša, Neptúnova fontána, Múzeum židovskej kultúry, Bosáková banka, Floriánová brána, Carafova väznica, Rákociho Palác.
Mapa
Galéria
