Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa patrí medzi významné sakrálne pamiatky Prešova a zároveň je sídlom gréckokatolíckeho arcibiskupstva. Chrám sa nachádza v historickom centre mesta a jeho dnešná podoba je výsledkom viacerých stavebných úprav, ktoré prebiehali počas niekoľkých storočí.

História miesta siaha až do 14. storočia, keď bol na južnom okraji vtedajšieho Prešova vybudovaný mestský špitál. K nemu bola ešte v rovnakom storočí pristavaná menšia kaplnka. Práve na jej mieste začali v roku 1429 stavať nový špitálsky kostol zasvätený Panne Márii.

Od špitálskeho kostola ku katedrále

Kostol bol od začiatku spätý so špitálom, nemocnicou a chudobincom, ktoré sa nachádzali v jeho bezprostrednom okolí. Počas reformácie sa stal evanjelickým kostolom slovenského obyvateľstva Prešova.

Významná zmena nastala v roku 1673, keď bol na základe nariadenia panovníka Leopolda I. kostol odovzdaný reholi minoritov. Minoriti v tom istom roku prišli do Prešova a spolu s kostolom získali aj miestny špitál.

V 17. storočí bol kostol prepojený s minoritským kláštorom. V nasledujúcom storočí prešiel rozsiahlymi barokovými úpravami, ktoré výrazne ovplyvnili jeho dnešný vzhľad.

Baroková výzdoba

Súčasná podoba chrámu je spätá predovšetkým s barokovou prestavbou v 18. storočí. K najvýraznejším prvkom interiéru patria fresky, ktoré vznikli v roku 1757.

Na strope chrámovej lode sa dodnes zachovali štyri veľké fresky zobrazujúce výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa, ktorému je chrám dnes zasvätený. Výzdoba interiéru tak pripomína nielen historický vývoj stavby, ale aj jej duchovné poslanie.

Chrám gréckokatolíckej cirkvi

Od roku 1818 patril chrám gréckokatolíckemu biskupstvu. Jeho história však bola v 20. storočí výrazne ovplyvnená politickými a náboženskými udalosťami.

V 50. rokoch, po zrušení gréckokatolíckej cirkvi v Československu, bol chrám odovzdaný do užívania pravoslávnej cirkvi. Gréckokatolíckej cirkvi sa vrátil v roku 1968, keď bola jej činnosť v Československu obnovená.

Dnes je chrám významným duchovným centrom gréckokatolíkov a zároveň jednou z dôležitých historických a kultúrnych pamiatok Prešova.

Sarkofág blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča

Jedným z najvýznamnejších miest v interiéri chrámu je severná kaplnka, kde sa pred oltárom nachádza sarkofág s pozostatkami blahoslaveného biskupa Petra Pavla Gojdiča.

Jeho pozostatky boli do sarkofágu uložené po jeho blahorečení v roku 2001. Biskup Gojdič patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a jeho hrob v katedrále je miestom modlitby a úcty veriacich.

Kópia Turínskeho plátna

Ďalšou pozoruhodnosťou chrámu je kópia Turínskeho plátna, ktorá sa nachádza za sklom na severnej stene katedrály. Prešovská katedrála ju dostala v roku 2003 ako dar od Turínskeho arcibiskupstva.

Ide o faksimile, teda mimoriadne presnú kópiu originálneho Turínskeho plátna. Podľa dostupných údajov bola táto verzia vyhotovená iba v štyroch exemplároch, čo z nej robí mimoriadne zaujímavý predmet nielen z náboženského, ale aj historického hľadiska.

Miesto histórie a duchovného života

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa je dnes miestom, v ktorom sa spája viac ako šesť storočí histórie Prešova. Jeho príbeh zahŕňa obdobie stredovekého špitála, reformáciu, pôsobenie minoritov, barokovú prestavbu, vznik gréckokatolíckeho biskupstva aj zložité obdobie 20. storočia.

Pre návštevníkov Prešova predstavuje zaujímavú zastávku nielen vďaka architektúre a výzdobe, ale aj vďaka osobnostiam a predmetom, ktoré sú s chrámom spojené. Sarkofág blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča a vzácna kópia Turínskeho plátna patria medzi jeho najvýznamnejšie zaujímavosti.

Katedrála zároveň dotvára historický charakter centra Prešova a pri prechádzke mestom ponúka možnosť nahliadnuť do duchovných a dejinných vrstiev regiónu.

Zdroj: OOCR RŠ
Zdroj fotografií: OOCR RŠ