Obec Kendice v okrese Prešov vznikla v priebehu 13. storočia, spomína sa už v roku 1249 ako majetok zemana Petra z rodu Abovcov a magistra Jóba, v 14. storočí ako súčasť panstva hradu Šariš. Od 15. do 17. storočia existovali Malé a Veľké Kendice. Časť obyvateľstva tvorila šľachta s prídomkom „z Kendíc“ , známy ako šľachtický rod „Kendi“. V tých časoch to bol najmajetnejší a najvplyvnejší rod. Šľachta, ktorá neskôr žila v Kendiciach, sa do obce prisťahovala z Dolnej zeme po okupácii južného územia Uhorska Turkami. Najmajetnejší sa stali rody Jamborský, Hrabeczy, Szakmary či Petróczy. A práve Hrabeczyovci si dali v roku 1793 vybudovať kaštieľ, ktorý sa bez väčších úprav zachoval dodnes. Ich iniciály sa dodnes zachovali na zábradlí, na poschodí kaštieľa.
Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako murovaný kamenný poschodový objekt so zastrešenou, pôvodne drevenou šindľovou strechou. Jednotlivé fasády sú dnes členené profilovanými rímsami, okná s historickými výplňami majú nadokenné a podokenné rímsy. Interiér je krytý prevažne plackovými korýtkovými a valenými klenbami, poschodie s drevenými trámami. Zachovaná by mala byť pôvodná pieskovcová kamenná podlaha. V najreprezentovanejšej miestnosti je kachľová pec kruhového pôdorysu. Súčasťou kaštieľa boli aj hospodárske objekty, rybník a pod kaštieľom sieť hlbokých pivničných priestorov. Vedľa objektu stojí stará kameňom vykladaná studňa a za ňou ľadovňa. Ide o miesto, kde kedysi uchovávali kusy ľadu, aby mohli lepšie skladovať potraviny. V roku 1875 v obci zriadili poštu a notársky úrad, ktoré umiestnili v kaštieli. Pošta bola v kaštieli do roku 1908. Hrabeczyovci žili v obci až do roku 1920, síce svoje majetky predali, ale v kaštieli ostali bývať. Potom bol kaštieľ v 30. rokoch opäť využívaný ako pošta. Po 2. svetovej vojne objekt striedal majiteľov a od 70. rokov 20. storočia prestal byť pravidelne využívaný, ale pravidelné úpravy s cieľom údržby na ňom vykonávané boli. Aj to prispelo k jeho dobrej zachovalosti. Dnes je v súkromnom vlastníctve.
Kaštieľ Kendice je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.
Zdroj/ foto: KPU Prešov/ wikipédia, FB
