Hanušovce nad Topľou, mestečko v strede východného Slovenska, sa nachádza v severnej časti Podslanskej pahorkatiny, v doline Medzianskeho potoka ústiaceho do Tople. Administratívne patria Hanušovce do okresu Vranov nad Topľou a etnograficky do regiónu Šariš. Obec založili na zákupnom práve po roku 1312 na území lipovských Abovcov. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1332, kedy kráľ Karol Róbert udelil obyvateľom slobodnej dediny Hanušovce výsady zemepanského mestečka a trhové právo. Od roku 1346 patrili Hanušovce do feudálneho panstva Šóšovcov zo Solivaru, od 18. storočia potom Dessewffyovcom a Berzeviczyovcom.
Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus a od jeho mena sa spravidla odvodzuje aj názov mesta. Ten však môže byť rovnako tak odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (villa Hanusfalva – 1332, villa Johanis – 1355). V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr sa rozvíjali aj remeslá – napr. kováčstvo, obuvníctvo, garbiarstvo (Garbiarska ul.), výroba fajok, sušenie liečivých rastlín. V rokoch 1630–1717 tu existovalo hanušovské humanistické gymnázium. Koncom 16. st. boli Hanušovce stredne veľkým mestečkom. Získali práva na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, na sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky: na Troch kráľov, na sv. Tibercia mučeníka a na sv. Ladislava kráľa. Mesto nadviazalo na túto tradíciu a od roku 1990 sa konajú Hanušovské jarmoky.
V meste je viacero historických pamiatok: Ranogotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. st., ďalej renesančný Šóšovský (Malý) z roku 1564 a renesančno-barokový kaštieľ Dežöfiovcov (Veľký) z II. pol. 18. st., ktorý je sídlom vlastivedného múzea s historickou, národopisnou a prírodovedeckou expozíciou. Sušiareň liečivých rastlín je národnou kultúrnou pamiatkou. Hádam najviac výraznou pamiatkou je sieť železničných viaduktov. Kultúrny a spoločenský život v meste spestrujú folklórny súbor Oblík a folklórna skupina Vargovčan. Turizmus sa rozvíja v Klube slovenských turistov Krokus.
