Kostol sv. Jakuba Veľký Šariš

Architektonická charakteristika

Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši je pôvodne románsko-gotická jednoloďová stavba, ktorá sa v priebehu stáročí postupne menila na trojloďový chrám. Jeho súčasťou je kvadratické presbytérium, severná sakristia, mohutná západná predstavaná veža a bočné kaplnky pristavané k lodi. Napriek viacerým prestavbám si kostol zachoval významné prvky stredovekej architektúry, ktoré dokumentujú prelínanie románskeho a gotického slohu na území Slovenska.

Počiatky a najstaršie dejiny kostola

Kostol bol pravdepodobne postavený súčasne s hradom Šariš. Pôvodne mal podobu jednoloďovej stavby s mohutnou západnou vežou a kvadratickým presbytériom, ktoré bolo zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Na severnej strane presbytéria sa nachádzala sakristia s rovnakým typom zaklenutia. Krátko po výstavbe bol interiér chrámu vyzdobený nástennými maľbami.

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1262, keď bola miestna farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša, čo naznačuje existenciu cirkevného zázemia v obci ešte pred prvou priamou zmienkou o kostole. Odborníci zároveň predpokladajú, že na mieste dnešnej stavby mohol stáť ešte starší chrám.

Barokové prestavby a zmeny v 18. a 19. storočí

Výrazná prestavba kostola sa uskutočnila v roku 1656. Pôvodnú loď rozdelili vstavanými piliermi na tri lode, ktoré následne novo zaklenuli. Zásahy sa dotkli aj väčšiny gotických okien, ktoré rozšírili a upravili do barokovej podoby. V západnej časti lode pribudla tribúna a k južnej strane veže bola pristavaná menšia prístavba.

Ďalšie stavebné úpravy prebehli v poslednej tretine 18. storočia, keď k severnej aj južnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Tieto prístavby zmenili pôdorys kostola, ktorý nadobudol tvar kríža. V roku 1869 bola západná veža zvýšená o jedno podlažie a dostala novú strechu.

Obnova kostola a odkrytie stredovekých malieb

Posledná komplexná obnova kostola sa uskutočnila v rokoch 1995 až 1999. V rámci stavebných prác bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa uskutočnili aj práce v interiéri, počas ktorých boli odkryté vzácne stredoveké nástenné maľby pochádzajúce z 13. až 14. storočia. Ich výzdoba obsahuje aj motívy byzantského pôvodu.

Odkryté maľby predstavujú dve vývojové etapy výzdoby kostola. Staršiu neskororománsku vrstvu tvorí fragment výjavu Bičovania, ktorý je súčasťou christologického cyklu a nachádza sa na severnej stene lode. Mladšia freska zobrazuje Ukrižovanie a je umiestnená na ľavej strane víťazného oblúka. Odborníci ju datujú približne do obdobia okolo roku 1300.

Zachované architektonické a umelecké pamiatky

Hoci barokové prestavby výrazne zmenili pôvodný vzhľad kostola, veža a sčasti aj presbytérium si dodnes zachovali stredoveký charakter. Najviac pôvodných architektonických detailov sa nachádza na veži, kde možno obdivovať združené okná, viaceré šesťlaločné rozetové okná a gotický portál vedúci do podvežia.

Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Podobné okno sa nachádza aj na kostole v neďalekých Župčanoch. Presbytérium a sakristia sú prepojené gotickým portálom a zaklenuté ťažkou krížovou rebrovou klenbou. Jej kruhové svorníky zdobia reliéfy ružice a dubových listov.

Z významných umeleckých pamiatok sa v kostole zachovala gotická kamenná krstiteľnica pochádzajúca približne z obdobia okolo roku 1300. V severnej stene presbytéria je osadené neskorogotické kamenné pastofórium s oblúkom v tvare oslieho chrbta. V južnej stene presbytéria sa nachádza náhrobný kameň Daniela Hrabecia de Turocz z roku 1645.

Historický a umelecký význam

Kostol vo Veľkom Šariši predstavuje hodnotnú ukážku stredovekého sakrálneho staviteľstva na Slovensku. Jeho architektonický vývoj odráža postupné prelínanie románskeho a gotického slohu, ako aj neskoršie barokové úpravy. Napriek výrazným stavebným zásahom sa v ňom zachovalo viacero cenných stredovekých prvkov vrátane architektonických detailov, kamenných artefaktov a nástenných malieb.

Osobitný význam majú fresky z 13. až 14. storočia, ktoré dokumentujú vývoj sakrálnej výtvarnej výzdoby. Zachované prvky robia z kostola dôležitú historickú a umeleckú pamiatku, ktorá približuje podobu stredovekej cirkevnej architektúry v regióne Šariša.

Zdroj: OOCR RŠ
Zdroj fotografií: OOCR RŠ