Prešov putoval z rozprávky do rozprávky. Júnové podujatie Objavovanie Prešova malo tentoraz naozaj rozprávkovú príchuť. V nedeľu 14. júna 2026 sa pred Turistickým informačným centrom na Hlavnej 67 stretli všetci, ktorí chceli spoznať naše mesto trochu inak – cez príbehy, legendy, nenápadné detaily a miesta, ktoré inšpirovali rozprávky Vladimíra Semana.
Napriek nepredvídateľnému počasiu si cestu na podujatie našlo vyše 40 účastníkov vrátane detí. O to príjemnejšie bolo, že medzi nami nechýbal ani samotný autor kníh Rozprávky môjho mesta I a II, Vladimír Seman, spolu s vydavateľkou Annou Nagyovou. Druhý diel knihy je stále možné zakúpiť aj u nás v TIC Prešov.
Rozprávkovým Prešovom nás sprevádzala Andrea Sivaničová, ktorá účastníkom postupne odkrývala príbehy ukryté v uliciach, budovách, sochách a historických zákutiach mesta. Prvá zastávka viedla k miestu pri Múzeu vín, kde zaznel príbeh o tom, ako sa drak zmenil na platan. Už v úvode bolo jasné, že tentoraz nepôjde o obyčajnú prechádzku mestom, ale o putovanie plné fantázie.
Ďalšou zastávkou bola Konkatedrála sv. Mikuláša. K nej sa viaže legenda o maliaroch, ktorí zostali uväznení v kostole, aj zaujímavé rozprávanie o tom, prečo sú všetky okná na chráme iné. Mohli za to umelci, ktorí merali šírku okien v lakťoch – a keďže každý lakeť bol trochu iný, aj výsledok bol jedinečný. Podrobnosti k príbehom priblížil účastníkom osobne aj Vladimír Seman.
Rozprávkové putovanie pokračovalo k Rákocziho palácu. Práve sem mala podľa rozprávania viesť tajná chodba až z Hradu Šariš. Budova s čiernym orlom sa stala inšpiráciou pre príbeh o orloch, ktorí sa snažili ohlásiť vojnu. Keďže im nik nerozumel, priniesli v zobákoch vojenské čiapky. Na orliu legendu nadviazala aj zastávka pri stĺpe s orlom pred historickou budovou Divadla Jonáša Záborského.
Pri Neptúnovej fontáne sa účastníci ponorili do ďalšieho príbehu. Neptún, ryba a ďalšie zvieratá z fontány sa stali námetom pre rozprávku, ktorá ukazuje, že aj známe miesto na Hlavnej ulici môže ukrývať nové významy, ak sa naň pozrieme očami rozprávkara.
Trasa ďalej viedla ku františkánskemu Kostolu sv. Jozefa a morovému stĺpu. Na jeho vrchole stojí svätý Rochus s obviazanou nohou ako pripomienkou morového ochorenia. Pod ním sa v jaskyni nachádza svätica Rozália. Podľa legendy práve žena presadila, aby na tomto mieste bola aj socha svätice, čo nebolo zvykom, keďže do kameňa sa väčšinou tesali mužské postavy.
Účastníci sa dostali aj k opevneniu pri Záhrade umenia, ktoré takisto približujú Rozprávky môjho mesta. Po návrate na Hlavnú ulicu ich čakal príbeh o nezničiteľnej kamennej tvári nad dverami domu na Hlavnej 19. Hoci ju rozbili, ráno ju vraj vždy našli opäť celú.
Neďaleko, nad vstupom do reštaurácie Poetika, sme si všimli sochu anjela a vypočuli si príbeh o anjelikovi so zlatou niťou. Záverečným rozprávaním bol príbeh o jedinej ozajstnej Immaculate v Prešove.
Júnové Objavovanie Prešova ukázalo, že naše mesto je plné príbehov. Niektoré sú ukryté vysoko nad dverami, iné v detailoch sôch, na fasádach budov či v legendách, ktoré sa odovzdávajú ďalej. A nie každé mesto má svojho rozprávkara. Prešov ho má – a aj vďaka Vladimírovi Semanovi môžeme známe miesta objavovať očami fantázie, histórie a rozprávok.
Ďakujeme všetkým účastníkom, ktorí sa k nám pridali, Andrei Sivaničovej za pútavé sprevádzanie, Vladimírovi Semanovi za osobné doplnenia rozprávkových príbehov a Anne Nagyovej za účasť na podujatí. Tešíme sa na ďalšie Objavovanie Prešova.
Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.
