Východoslovenské roľnícke povstanie alebo aj cholerové povstanie sa odohralo v júli a auguste 1831 v zemplínskej, abovskej, šarišskej a spišskej župe. Do povstania sa zapojilo 150 obcí a mestečiek s počtom 40 000 povstalcov. Priamym podnetom na povstanie bola veľká neúroda a cholerová epidémia. Preventívne opatrenia si ľud vysvetlil ako úmysel otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku. Povstanie bolo potlačené a štatariálne súdy hneď vykonávali rozsudky smrti obesením. Bolo ich celkom 119. Hoci bolo povstanie potlačené, našlo ohlas na uhorskom sneme a v rokoch 1832 – 1836, ktorý posudzoval poddanskú otázku a prisúdil poddaným isté i keď malé práva.
V roku 1938 postavili pamätník, ktorého hlavným motívom je bronzová socha víťazne kráčajúceho muža, umiestnená na vysokom valcovom pylóne. V podnoží je súsošie 7 povstalcov, symbolicky znázorňujúce profesijné stavy účastníkov povstania. Kam patrili najmä zemania, mešťania, želiari, podželiari, baníci, chudoba (mestská a dedinská) a zamestnanci štátu (richtári, učitelia, hajdúsi.)
Celková výška pamätníka je 20 m. Postavy v súsoší sú až 3,2 m vysoké. Bronzová socha na pylóne je vysoká 4,2 m. V pravej ruke drží ratolesť dĺžky 0,4 m. Sochy v súsoší sú vytesané z pieskovca.
Zdroj/foto: www.obechaniska.sk
Galéria
