Hrad Šariš

Hrad Šariš  - najznámejší hrad v regióne

Šarišský hradný vrch vznikol ako sopka, výbuchmi burácajúcej žeravej lávy v geologickej dobe treťohôr na morskom dne a pod hladinou mora. Celková rozloha Hradu Šariš je 154 ha, z toho rozloha hradného nádvoria, ktoré je sopečným kráterom, dosahuje 4 ha. Hradný vrch bol odnepamäti kultovou a posvätnou horou, kde sa konali najstaršie náboženské obrady a slávnosti vo voľnej prírode. Hrad Šariš patril k našim najstarším komitátnym hradom.

Známy už v 12. storočí

Hrad bol vybudovaný z iniciatívy uhorského kráľa na strategicky významnej polohe dominujúcej nad rozsiahlym územím Šariša. Jeho situovanie znamenalo nielen vojenské ovládnutie okolia, ale predovšetkým kontrolu nad dôležitými krajinskými a obchodnými komunikáciami na Spiš a do Poľska. O dôležitosti polohy v dobe bronzovej svedčí aj vybudovanie mohutného valového opevnenia kameno-zemnej konštrukcie, situovaného pozdĺž celého obvodu vrcholovej plošiny, ktoré bolo sekundárne využívané do vybudovania okružnej murovanej hradby, podľa najnovších výskumov v 14. storočí. Územie Šariša bolo v 11. – 12. storočí súčasťou kráľovského komitátu Novum Castrum so sídlom v Abaújvári, z ktorého sa začiatkom 13. storočia vyčleňuje nový politicko-administratívny celok komitát Šariš, so správnym sídlom na rovnomennom hrade.

Do obdobia pred vznikom Šarišskej stolice (komitát, župa) spravovali územie a hrad zástupcovia komitátu Novum Castrum – dvorskí špáni (comes curialis). Prvý z nich sa v roku 1217 spomína Petur – curialis comes Dionýsii – dvorský špán župana Novum Castrum Dionýza – Peter. Na základe archívnych prameňov i z historického hľadiska môžeme začiatky výstavby hradu predpokladať už pred rokom 1217. Hrad vznikol ako kráľovský, komitátny a takým ostal po celé 13. storočie. Bol sídlom správy kráľovských majetkov a dôležitým vojensko-strategickým bodom obrany krajiny. Príležitostne sa tu zdržiaval uhorský kráľ Belo IV., Štefan V. aj Ladislav IV.

Zmeny majiteľov

Postupnou feudalizáciou krajiny prechádzal hrad striedavo z majetku kráľa do vlastníctva šľachtických rodín. Známi sú Omodejovci, ktorí po porážke v roku 1312 v bitke pri Rozhanovciach o hrad prišli. Prázdna kráľovská pokladnica prinútila kráľa Žigmunda Luxemburského dať v roku 1393 hrad do zálohy šľachticom zo Štítnika, neskôr Petrovi z Perína, šarišskému županovi. Neskôr patril do majetku solivarským Šášovcom. Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského a následne jeho nástupcu Albrechta Habsburského zverbovala kráľova vdova Alžbeta žoldnierskeho kapitána Jána Jiskru z Brandýsa, aby zabezpečil nielen udržanie majetkov ležiacich na území Slovenska, ale predovšetkým zaistil ochranu nástupníckych práv jej neplnoletého syna Ladislava V. Pohrobka. V marci 1441 dobylo Jiskrovo vojsko Hrad Šariš a nasledujúcich takmer 20 rokov ho ovládol ako šarišský gróf a župan.

Hrad Šariš ako bašta protitureckého odboja

V zložitom období protitureckých bojov komplikovalo situáciu v krajine silnejúce bratrícke hnutie, ktorého baštou sa stáva na istý čas aj samotný Šariš. Nadvláda Jiskrovcov bola ukončená v roku 1461, kedy vojsko Mateja Korvína hrad dobylo. Kráľ akceptoval vlastníctvo hradu Jánom z Perína, ktorý ho spravoval až do polovice 16. storočia. V zložitom vnútropolitickom boji o trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským sa však Peréniovci postavili na zlú stranu a o niekoľko rokov po bitke pri Moháči ho v roku 1537 cisárske vojsko dobylo. Za kapitána bol ustanovený humanistický vzdelanec Juraj Werner, ktorého správcovstvo znamenalo značný úpadok.

Obdivovateľmi hradu boli P.O. Hviezdoslav aj S. Petőfi

Od roku 1645 prešiel do majetku rodiny Rákocziovcov, ktorí si však ako svoje sídlo zvolili kaštieľ situovaný pod hradom. Samotný hrad sa stal skôr vojenským objektom, s kasárenským revírom a postupne strácal svoje niekdajšie výsadné postavenie. Začiatkom konca hradu bol výbuch pušného prachu. Hrad pustne a už iba symbolicky prechádza do vlastníctva rodín Aspremonlorcov, Szirtnarovcov a Puilských. V 19. storočí priťahovali hradné ruiny romanticky zmýšľajúcich študentov Evanjelického kolégia v Prešove, ktorí trávili svoj voľný čas práve výletmi na hrad. Medzi stálych obdivovateľov hradu patril P. O. Hviezdoslav, S. Petőfi, či F. Kerényi.

Súčasnosť hradu

V súčasnej dobe sa hrad pomaly obnovuje, pričom je otvorený denne počas celého roka. Ponúka stálu sprievodcovskú službu s dominantnou zrekonštruovanou vežou Donjon. Pri dobrom počasí a viditeľnosti sa návštevníkom naskytá pohľad na tri susediace krajiny, viac ako 6 hradných zrúcanín v okolí a Vysoké Tatry.

Hrad Šariš ponúka panoramatické výhľady na široké okolie Šariša, prehliadku rozsiahleho hradného areálu s autentickou atmosférou, množstvo podujatí počas celého roka (stredoveké dni, remeselné workshopy, tematické podujatia) a zážitkové aktivity pre rodiny, školy aj turistov. Je prepojený s Archeoparkom v podhradí, ktorý približuje život našich predkov a dotvára tak predstavu o živote v minulosti.

Veľkou výhodou hradu je jeho výborná dostupnosť – nachádza sa len pár minút od krajského mesta Prešov, či Košice s možnosťou parkovania v podhradí a príjemnou turistickou trasou na hrad.

Hrad Šariš je veľmi dobre dostupný:
- pešo (žltá turistická značka – cca 1 hodina)
- vhodný aj pre cyklistov (asfaltová prístupová cesta)
- autom na parkovisko pod hradom + pešo
Možnosti prístupu:
- z MHD zastávky „Veľký Šariš“
- zo železničnej stanice Veľký Šariš
- z Prešova (Sídlisko III – cyklotrasa)
- z parkoviska pod hradom
Prístupová cesta je zároveň náučným chodníkom v rámci národnej prírodnej rezervácie s 5.
stupňom ochrany.

Hrad Šariš je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.

Ak sa ocitnete v Regióne Šariš, navštíviť môžte aj ostatné hrady - Soľnohrad, Hrad Šebeš, Kapušiansky hrad, Lipovský hrad, Hrad Zborov, Hrad Plaveč, Hrad Kysak a iné.