Túžite po exotike, dobrom jedle, pamiatkach len pre seba a príjemnej spoločnosti? Nemusíte cestovať ďaleko, pretože to všetko je bližšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Možno že dovolenka v Dubaji vyzerá na Instagrame štýlovo, ale dovolenka na Šariši je iný banger!
Táto križovatka kultúr, náboženstiev a jazykov je exotika sama o sebe. Ak k tomu pridáš to najchutnejšie jedlo ako od babičky, partiu priateľov a súkromné výhľady v tichu a bez davov, Dubaj strčíš bez problémov do vrecka. A to všetko čo by kameňom dohodil - veď Šariš je predsa náš “neďaleký východ”.
Inšpirujte sa tipmi deda Igora a vydajte sa po stopách nakrúcania našich nových videí, ktoré sú súčasťou cambio de imagen con motivo del décimo aniversario de la OOCR Región de Šariš. Trasa spája krásy a jedinečnosti prírody, jazyka i kultúry regiónu Šariš.
Malý Slovenský raj
Štartujeme na mieste, ktoré je “šarišským rajom” bez davov, v lone prírody a bez radov. Žiadne čakanie či tlačenie sa na turistickom chodníku, iba súkromný prechod Lačnovským kaňonom, ktorý začíname v obci Lipovce. Neďaleko vstupnej brány do kaňonu nájdete jazierka, od ktorých vykročíte na 2 km dlhý chodník lemovaný strmými svahmi a kamennými stenami s bizarnými útvarmi, ktoré ho lemujú po celej dĺžke. Medzi najznámejšie patria Mojžišov stĺp s výškou 60 m, Kamenná Baba, skalné oko Vrátnica a Komín.
Na druhej strane tiesňavy nájdete osadu Lačnov - Pamiatkovú zónu ľudovej architektúry, ktorá je plná vzácnych drevených i murovaných pamiatok ľudovej architektúry, tradičnej kultúry a spôsobu života v šarišskom regióne. Popri hlavnej ceste pokračujeme smerom späť do Lipoviec, no cestou otestujeme gravitačnú anomáliu, podľa ktorej tečie voda hore kopcom, no ide len o očný klam. O pár metrov ďalej zbadáte vstupnú bránu do jaskyne Zlá diera, ktorá vznikla vďaka vápencom a dolomitom. Jaskyňa je jedinou známou a sprístupnenou jaskyňou na území Prešovského okresu a vedie k nej chodník lúkou a lesom.
Cestou späť sa môžete zastaviť na vyhliadke Srdiečko - oceľovej lávke osadenej na dvoch skalných bralách s výhľadmi do doliny Lipovského potoka. Pokračujeme po hlavnej ceste k odbočke na Castillo de Lipov. Hoci z hradu ostali už len fragmenty, stále je zaujímavým objektom so zachovanými zvyškami hradných múrov, navyše v atraktívnom prostredí ostrého, skalnatého hrebienka, s peknou skalnou vyhliadkou a pohľadom na Lačnovskú tiesňavu. Z hradu sa vrátime späť na parkovisko a pokračujeme na ďalšiu zastávku.
Centrum tradícií na Šariši - Krivany
Presunieme sa do rázovitej šarišskej obce Krivany, ktorá vďaka bohatej histórii ukrýva hneď niekoľko pokladov. Prvým z nich je Centro de Cultura Popular de Krivany, v ktorom sú vystavené zbierkové predmety charakterizujúce ľudovú tradíciu malebného šarišského regiónu.
Neodmysliteľnou súčasťou je drevený amfiteáter s krytým javiskom, kde sa každoročne koná Hornotoryský folklórny festival. Centrum je voľne prístupné verejnosti, no je dobré sa vopred informovať telefonicky na Obecnom úrade.
Významnou osobnosťou bol rodák, Ján Lazorík - učiteľ so svojskými pedagogickými metódami a zástanca reformy slovenského jazyka /za odstránenie ypsilonu/, osvetový pracovník, botanik a ovocinár zakladajúci prírodovedecké šľachtiteľské stanice a predovšetkým folklorista, národopisec, zberateľ a záchranca duchovnej a hmotnej kultúry ľudu prevažne severovýchodného Slovenska, zástanca uchovania šarišského dialektu.
V Krivanoch bolo 11 až 12 panských dvorov, 11 väčších dessewffyovských kaštieľov a 3 až 4 drevené zemianske kúrie. Jednou z kultúrnych pamiatok v obci Krivany je renesančný jednoposchodový kaštieľ z prvej polovice 17. storočia. Vo dvore kaštieľa boli stajne, kočiarne, hospodárske budovy, dodnes existuje sýpka a kúria. V kaštieli prebieha rekonštrukcia, no záhrada za kaštieľom je verejnosti prístupná. Nájdete tu altánok i ovocný sad s pôvodnými i novými druhmi stromov, ktoré šľachtil Ján Lazorík.
Po objavení všetkých pokladov obce Krivany sa presúvame do rázovitej rusínskej obce Čirč.
Rusínska obec Čirč
Obec Čirč je rusínska obec na severe regiónu Šariš, čo o nej prezrádza aj dvojjazyčný nápis pri vstupe do obce. V 15. storočí bola obec stredne veľkou osadou, ktorú následne postupne dosídľovalo rusínske obyvateľstvo. Rusínska kultúra a gréckokatolícka tradícia sú v obci výrazné dodnes.
Čirč je jedným z výborných nástupných miest na Minčol. Obec leží na severozápadnom úpätí Čergova a práve z Čirča vedie jeden z najlepších prístupov na Minčol (1 157 m n. m.), najvyšší vrch tejto časti pohoria. Lokalita nad Čirčom je navyše rajom čučoriedok, brusníc a húb. Na hrebeňoch Minčola, Malého Minčola a Krížneho vrchu sa nachádzajú rozsiahle horské lúky a brusnicovo-čučoriedkové hole. Miestne bučiny sú v priaznivých rokoch vyhľadávané aj hubármi. Na Minčol sa z Čirča dostanete autom aj na bicykli, zaparkovať môžete na lúke pod lesom (pri poslednom dome) a pokračovať peši alebo bicyklom po asfaltovej cyklotrase. Značeným lesným chodníkom sa dostanete až na Čergovský Minčol, kde si môžete vychutnať krásne výhľady na celé okolie.
Po stopách a krásach Šariša
Po stopách deda Igora zisťujeme, že za zážitkami vôbec nemusíme chodiť na druhý koniec sveta. Nemušime še blukac po ďalekých krajinách, keď máme doma atrakcie bez radov, výhľady bez davov, top ľudí, jedlo „že dovidenia“ a miesta, ktoré stále dokážu prekvapiť. Stačí prejsť pár kilometrov a ocitnete sa v úplne inom svete – raz medzi skalami Lačnovského kaňona, potom medzi pokladmi šarišskej ľudovej kultúry, v rusínskej dedine či vysoko na hrebeni Čergova. A exotika? Tú máme doma tiež. Na jednej trase si vypočujete šarištinu aj rusínčinu, spoznáte nové slová, zvyky a tradície, ochutnáte miestne dobroty a stretnete ľudí, ktorí vám o svojom kraji povedia viac než ktorýkoľvek turistický sprievodca. Bez letísk, prestupov a tlačeníc pri najznámejších atrakciách. Niekedy totiž stačí dobre sa rozhliadnuť okolo seba a zistíte, že všetko, za čím cestujeme stovky či tisíce kilometrov, môžeme v trochu inej podobe nájsť aj doma – na Šariši.
A ak stále váhate, kam sa vydať najbližšie, možno vám najlepšie poradí samotný Ján Lazorík: „Same perše spoznaj svojo rodzisko a až potom dajake San Francisco.“
Fuente: OOCR RŠ
Fuente de las fotografías: OOCR RŠ
