Ide o rokokovo-klasicistickú budovu palácového typu, určenú na administratívne účely bývalej Šarišskej stolice. Už na konci stredoveku sa Prešov stal najvýznamnejším politickým, kultúrnym, hospodársko-správnym a tiež náboženským centrom Šarišskej stolice. Význam mesta ešte vzrástol, keď sa v roku 1723 stalo sídlom jednej zo štyroch novozriadených právnych inštitúcií v Uhorsku, a to dištriktuálnej súdnej tabule, určenej pre celú oblasť Potisia. Otázky týkajúce sa Šarišskej stolice patrili do právomoci šarišského župana, resp. stoličných zhromaždení, konajúcich sa v sídle župana. Župana do funkcie menoval panovník. Župan bol veliteľom všetkých kráľovských vojakov, ktorí boli na území župy (alebo stolice), ale aj súdil obyvateľov. Okrem šľachty a duchovných, staral sa tiež o správu štátnych príjmov. Šarišská stolica si zachovala samostatnosť a územnú integritu až do polovice 19. st. Jej hranice sa ustálili už v 14. storočí. Pôvodným sídlom šarišského župana bol Šarišský hrad. Po nariadení Márie Terézie, podľa ktorého bola každá stolica povinná postaviť si v mieste svojho sídla novú administratívnu budovu, bola v rokoch 1769 – 1770 postavená reprezentatívna budova Župného domu. Župný dom slúžil svojmu pôvodnému účelu až do konca roku 1944. V období prvej Slovenskej republiky bol sídlom Šarišsko-zemplínskej župy. Po vojne bol Župný dom postupne rekonštruovaný, aby poskytol priestor viacerým inštitúciám.
