Brezovica leží v údolí Torysy pod východnými výbežkami Levočských vrchov. Obec sa vyvinula na starej ceste vedúcej zo Šariša na Spiš, ktorá sa v pramenných materiáloch označuje jako „via magna“ velká cesta. Neskôr, po vzniku obcí Tichý Potok a Blažov s priľahlými osadami Dolina, Čertež a Ždiar, vznikla v obci križovatka ciest, ktorá napomohla vývoju Brezovice ako trhovej osady. Obyvatelia sa zaoberali kolárstvom, tesárstvom a výrobou dreveného náradia. V obci bolo kedysi neuveriteľných 7 kúrií a renesančný kaštieľ zo 17. storočia a nachádzala sa tu aj synagóga. Bola to drevená zrubová stavba, ktorú postavili zrejme po vydaní tolerančného ediktu Jozefa II. Presný rok výstavby a deštrukcie synagógy nie je známy, no pravdepodobne stála už na prelome 18. a 19. storočia. Zanikla tesne po 2. svetovej vojne, keď ešte krátko slúžila ako stodola na uskladňovanie sena. Pred tým, v obci žila aj početná židovská komunita, o čom svedčí aj pomerne rozsiahly židovský cintorín. Židia sem prišli v druhej polovici 18. storočia z poľskej Haliče. Ich populačný rast bol pomerne rýchly. Brezovica sa stala sídlom židovského rabinátu. V roku 1904 bolo asi 216 židov žijúcich v Brezovici a menšie komunity sa spomínajú aj v Blažove, Doline, Tichom Potoku, Nižnom Slavkove, Vysokej a Brezovičke. Sláva synagógy okrem jestvujúcej ješivy, ktorú absolvovali mnohí vynikajúci rabíni, šírilo aj učilište so zameraním na vybrané remeslá.
