Vzácne stromy Šariša

Stromy sú neodmysliteľnou súčasťou životného prostredia a našej existencie. Skrývajú obrovskú silu prírody, produkujú kyslík, znižujú výkyvy teplôt, skrášľujú prostredie, či zatienia frekventované miesta. Okrem užitočnosti sú späté s históriou, kultúrou a mnohými zvykmi, ktoré sa zachovali dodnes. Práve v regióne Šariš sa nachádza niekoľko vzácnych a zaujímavých stromov, ktoré očaria svojou krásou, veľkosťou alebo vekom.

 

PREŠOVSKÝ PLATAN

Platan javorolisty, Foto: mesto Prešov

Mohutná koruna stromu s botanickým názvom Platan javorolistý (Platanus acerifolia), rozložená neďaleko Floriánovej brány, uzatvára hlavný osový pohľad z centra mesta Prešov smerom na západ.

Tento starobylý, vysoký 29 metrov platan bol vysadený koncom 19. storočia. Presný vek stromu nie je známy, no odhaduje sa približne na 150 rokov.

 

 

 

 

 

 

GINKO V ZÁHRADE UMENIA V PREŠOVE

Ginko v Záhrade umenia, Foto: OOCR RS

Ginko dvojlaločné (lat. Ginkgo biloba) je stromový jedinec, ktorý je botanickým šperkom v systéme zelene mesta.

Považuje sa za nevšedného zástupcu rastlinného rodu. Biologicky nepatrí ani medzi ihličnaté ani listnaté dreviny. Avšak, považuje sa za dôkaz ich vývojového prepojenia. Má prastarý rodokmeň. V geologickom vývoji Zeme bol najviac rozšírený v druhohorách. Za pôvodnú domovinu ginka sa považuje juhovýchodná Ázia. Z Japonska do Európy bol dovezený v roku 1730 a pestoval sa v zbierkových fondoch botanických záhrad.

Do hradobnej priekopy v Prešove sa zástupca toho vzácneho druhu dostal v medzivojnovom období v 20. storočí. Veľký prastrom prežil akoby len zázrakom. Svoje prvé roky rástol v krásnej meštianskej záhrade. V období socializmu sa v tomto areáli rozhodli postaviť kúpalisko. Vyrúbu sa strom našťastie vyhol – nedokázali ho vytrhnúť s jeho silnými koreňmi. Dodnes dominuje centrálnemu priestoru Záhrady umenia.

 

LIPOVÁ ALEJ V ŽUPČANOCH

Lipová alej, Foto: obec Župčany

Lipová aleja patrí k prírodným skvostom šarišskej obce Župčany.
Je zaradená do zoznamu prírodných a kultúrnych pamiatok.

V aleji sa nachádza viac ako 50 stromov druhu lipa malolistá. Podľa odhadov ochranárov majú tieto stromy viac ako 100 rokov. Prechádzky alejou obľubovali nielen bohatí ale aj chudobní. Dnes je alej lemovaná aj novostavbami. Avšak stojí za návštevu v každom ročnom období, buď pešo alebo na bicykli.

 

 

 

 

800 ROČNÝ DUB LETNÝ V DUBINNOM

Dub v Dubinnom, Foto: TASR/Milan Kapusta

Dubinné je obec, ktorá bola podľa ústneho podania založená na okraji prastarého dubového lesa. Dub bol pre starých Slovanov najposvätnejší strom. Bol zasvätený hromovládcovi Perúnovi a imponoval svojou silou, mohutnosťou a tvrdosťou dreva. Dub letný v obci sa považuje za najstarší strom na Slovensku. Taktiež je zaradený medzi najstaršie duby v Európe.

Dub má minimálne 800 rokov. Jeho vek sa už nedá presne určiť, pretože je bútľavý a najstaršia časť stromu je nenávratne preč. Výška stromu je dnes 25 m.

V 18. storočí sa miestnym obyvateľom v korune stromu údajne zjavila Panna Mária.  Z úcty na kmeň stromu pripevnili jej obraz a neskôr vybudovali kaplnku. V roku 1913 zachvátil obec požiar. Zničené boli skoro všetky domy od duba nadol, no dub to prežil bez väčšej ujmy. V roku 1995 ho zasiahol a dokaličil blesk. Dubinčania si svoj dub uchránili až do dnešných dní.

 

130 ROČNÝ SEKVOJOVEC MAMUTÍ V UZOVSKOM ŠALGOVE

Sekvojovec mamuti, Foto: obec Uzovský Šalgov

V 19. storočí v obci Uzovský Šalgov dali postaviť tamojší šľachtici kaštieľ s parkom. Zachovali sa niektoré stromy ako borovica, buk lesný, niekoľko líp. No najznámejším exemplárom parku je chránený Sekvojovec mamutí. Unikátny strom je vzácny ihličnan, ktorý je pre svoj ojedinelý výskyt od roku 1989 vyhlásený za chránený strom.

Ihličnan vyrástol do výšky viac ako 20 m. Jeho kmeň je mohutný a priamy, vzrast považujú za veľmi súmerný, pričom priemer koruny dosahuje asi 14 m. Jeho vek sa odhaduje približne na 130 rokov.

Podľa odbornej literatúry tento druh stromu pôvodne pochádza z Kalifornie a do Európy sa dostal ako okrasná parková drevina. Odborníci odhadujú, že maximálny vek sekvojovca mamutieho môže dosiahnuť až 4000 rokov.

 

 

„STROM LÁSKY“ V JAKUBOVEJ VOLI

Strom lásky, Foto: FB Jakubova Voľa

Južne nad Jakubovou Voľou je kopec s výraznou plošinou a s lokálnym názvom Hradisko. V minulosti, za čias poveľkomoravského obdobia tam stálo opevnené hradisko.

Dnes v obci púta pozornosť často navštevovaný strom. Strom upravovaný miestnymi obyvateľmi je volaný ako „Strom lásky“, podľa tvaru v ktorom rastie. V tvare srdca.

Jeho farbenie počas všetkých ročných období je úchvatne, rovnako ako nápad obyvateľov vytvoriť kúsok lásky ich obci.

 

 

320 ROČNÁ LIPA MALOLISTÁ V  LIPANOCH

Lipa v Lipanoch, Foto: OOCR RS

Lipa je symbolom šarišského mesta Lipany, ktoré podľa historických prameňov malo tento strom už v pôvodných názvoch. Prvýkrát sa
v listinných záznamoch spomína začiatkom 14. storočia ako Sedem líp – Septemthillis, maďarská podoba názvu bola Héthárs a nemecká Siebenlinden. V mestskom erbe je znázornených sedem zelených lipových listov v striebornom poli.

Ľudia si pamätajú, že v meste boli oddávna stovky stromov, ktoré však postupne preriedili. Aj napriek rozširovaniu výstavby ani dnes ich nie je málo. V samotnom centre v mestskom parku stojí niekoľko líp. Len jedna z nich je však výnimočná. Údajne tá posledná zo siedmich, ktoré spomína história. Lipa malolistá má vyše 320 rokov a jej posledné lístky siahajú do výšky 23 m.

 

600 ROČNÝ DUB V GIRALTOVCIACH

Dub v Giraltovciach, Foto: mesto Giraltovce

Medzi zaujímavosti s celoslovenským významom v meste Giraltovce patrí najstarší dub letný v okrese Svidník. Asi 600 ročný dub letný „stojí“ pri bývalom kaštieli (pri kultúrnom dome), ako pozostatok niekdajšieho kaštieľskeho parku. Zákonom chránený historický dub letný (Quercus robur), má prírodovedný a historický význam, čím stojí za povšimnutie. Jeho obvod kmeňa má 643 cm a výšku 17 m. Bol zasadený v 14. storočí členom rodu Széchyovcov, vlastníkom pôdy na týchto miestach. Je majestátny, kmeň je zachovalý a koruna stromu je pravidelná.

V roku 2007 bol zaradený do ankety Strom roka 2007.

 

Zdieľať:
Zdieľať cez facebook
Zdieľať cez twitter
Zdieľať cez whatsapp
Zdieľať cez email
Zdieľať cez print