Mestský cintorín nemusí byť len miestom ticha a spomienok. Ukrýva umelecké diela, osudy významných Prešovčanov aj príbehy, pri ktorých sa človek neubráni úsmevu či prekvapeniu. Novembrové Objavovanie Prešova nás tentokrát zaviedlo po stopách náhrobkov spojených s menom známeho prešovského sochára Dušana Pončáka.
Podujatie zo série Objavovanie Prešova sa uskutočnilo v nedeľu 8.11.2026 a vyše 50 účastníkov spolu spolu s nami a so sprievodkyňou Andreou Sivaničovou navštívilo Mestský cintorín. Jesenná poznávacia prechádzka sa začala v centre mesta, odkiaľ sme sa vydali smerom k cintorínu. Zastavili sme sa aj pri soche ochrancu mesta pred Mestským úradom, ktorá je tiež autorským dielom Dušana Pončáka.
Prešli sme okolo Konkatedrály sv. Mikuláša, ktorá bola v minulosti obohnaná múrom a obyvatelia boli pochovávaní v rámci múra. Za vlády Jozefa II. sa z hygienických dôvodov od pochovávania pri kostole upustilo.
Ďalej sme pokračovali k pomníku Kolbenhay, ktorý je známy aj ako „pomník nevernej ženy“. Je to unikátny kovaný náhrobok z 19. storočia, ktorý patrí k najznámejším prešovským mestským legendám. Podľa dlhoročnej ľudovej interpretácie dal tento pomník vyrobiť ohrdnutý manžel, aby sa po smrti pomstil svojej manželke.
Pomník má tvar kovového kmeňa stromu s vencom. Pôvodne z kmeňa vyčnievalo sedem výčnelkov, ktoré tvarom pripomínali mužské prirodzenia. Na každom výčnelku bolo vyryté meno (dvakrát Gustáv, dvakrát Belo, Lajos, Berta a jeden bez mena, údajne patriaci samotnému manželovi). Podľa legendy išlo o mená milencov, s ktorými ho žena podviedla.
Skutočnosť a historický mýtus
Odborníci a historici túto pikantnú legendu odmietajú a označujú ju za čistý mýtus. V skutočnosti ide o typickú secesnú symboliku z konca 19. a začiatku 20. storočia. useknutý kmeň stromu v cintorínskej architektúre symbolizuje predčasne vyhasnutý život alebo koniec rodovej línie. Nápis Kolbenhay Er navyše nemusí byť celé meno, ale skratka (napr. pre meno Erzsébet / Alžbeta Kolbenhayová).
V decembri 2015 sa pomník stal terčom bizarného vandalizmu, kedy neznámy páchateľ odrezal a ukradol štyri z kovových výčnelkov (údajných penisov). Meno známeho prešovského sochára Dušana Pončáka sa v tejto súvislosti spomína preto, že v prešovskej umeleckej a kultúrnej komunite bol známy svojím záujmom o lokálnu históriu, bizarné príbehy mesta a erotické motívy v umení (zomrel zhodou okolností v januári 2016, len krátko po medializácii poškodenia tohto pomníka).
Umenie, ktoré ukrýva osobné príbehy
Ďalšie zastávky nám ukázali, že náhrobky môžu byť oveľa viac než len označením miesta posledného odpočinku. Sú aj umeleckými dielami a pripomienkou ľudí, ktorí zanechali stopu v dejinách mesta.
Zastavili sme sa pri náhrobku prešovského maliara Juraja Škatulára. Hoci si želal byť spopolnený, na cintoríne po ňom zostalo umelecké dielo ukryté za stromom. Jeho autorom bol taktiež Dušan Pončák, ktorý bol so Škatulárom priateľom. Aj tento náhrobok tak nesie nielen umeleckú, ale aj osobnú výpoveď.
Pozornosť sme venovali aj náhrobku Karola Divalda, významnej osobnosti uhorského lekárnictva a predovšetkým priekopníka fotografie. Do dejín sa zapísal ako prvý fotograf Vysokých Tatier a tvorca prvej svetlotlačiarne v Uhorsku.
Zomrel v Prešove, no jeho pôvodné hrobové miesto už zaniklo. Keďže sa oň viac ako desať rokov nikto nestaral, bolo zrušené. Zachoval sa však samotný náhrobok, ktorý dodnes pripomína jeho význam.
Osobnosti, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia
Práve osudy podobných náhrobkov otvárajú aj dôležitú otázku ochrany historickej pamäti mesta. Nie všetky hrobové miesta majú dnes svojich pozostalých, ktorí by sa o ne starali. O niektoré náhrobky významných prešovských osobností sa preto stará aj mesto. Informácie o sanácii a údržbe cintorínskych pamiatok môžu obyvatelia pravidelne sledovať vo vydaniach Prešovského magazínu.
Ďakujeme, že objavujete spolu s nami
Novembrové Objavovanie Prešova nám opäť pripomenulo, že história mesta sa neskrýva iba v jeho uliciach, kostoloch či historických budovách. Nájdeme ju aj na miestach, okolo ktorých možno denne prechádzame bez toho, aby sme poznali ich príbehy.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa k nám pridali na prechádzku cintorínom a dokazujú svojou účasťou, že objavovať Prešov má stále zmysel.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
Zdroj: OOCR RŠ
Zdroj fotografií: OOCR RŠ
