Pochádzal z Vyšného Kubína na Orave, kde sa narodil v zemianskej rodine 2. februára 1849. Po štúdiách na gymnáziu v Miškovci a Kežmarku absolvoval v rokoch 1870 – 1872 právnickú akadémiu evanjelického kolégia v Prešove. Spolu s Kolomanom Banšellom tu založili spolok Kolo a vydávali literárny almanach Napred. Advokátske skúšky zložil v roku 1875 v Budapešti. Pôsobil ako advokát a sudca na rodnej Orave. Od roku 1902 sa venoval len literárnej činnosti. Na sklonku života privítal vznik Československa a stal sa jedným z predsedov znovuotvorenej Matice slovenskej v roku 1919. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

Svoje prvé básne publikoval už ako študent. Neskôr sa rozhodol používať pseudonym Hviezdoslav. Tvoril prevažne reflexívnu, prírodnú a spoločenskú lyriku. Známe sú jeho Sonety, Žalmy a hymny, tri cykly Letorostov, Prechádzky jarom, Prechádzky letom i Krvavé sonety, ktoré boli preložené do francúzštiny aj angličtiny. Z epických diel stále rezonujú eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, Hájnikova žena a z drámy Herodes a Herodias. Do slovenčiny preložil diela Shakespeara, Goetheho, Schillera, Puškina, Lermontova, Mickiewicza či Petöfiho. Hviezdoslavova tvorba je nielen žánrovo pestrá, ale i nevšedne motivicky a myšlienkovo bohatá, s rozpätím od intímnych a rodinných motívov k problémom národným a svetovým, prehĺbeným o sociálne vzťahy a snahou dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti. Právom je považovaný za výnimočnú osobnosť slovenskej literatúry.

V Prešove je po ňom pomenovaná ulica a krajská knižnica.

Budovy:

Hlavná 16, Prešov – dom, v ktorom Hviezdoslav býval ako študent, dnes sídlo detskej knižnice Slniečko

Hlavná 137, Prešov – Evanjelické kolégium, kde Hviezdoslav študoval

Slovenská 18, Prešov – Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava (v minulosti Levočská 1)

Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=741471

Narodil sa 12. mája 1901 v židovskej rodine majiteľa hotela Berger v Prešove. Svoj výtvarný talent rozvíjal na štúdiách v Prahe, Paríži a Berlíne, kde sa zamestnal v jednom z najväčších denníkov. Ako novinár sa v roku 1923 zúčastnil v Mníchove na procese s Hitlerom po jeho neúspešnom pokuse o puč. Po nástupe Hitlera k moci musel z Nemecka ujsť. Krátko pobudol v Budapešti, Paríži a Ženeve, kde chodieval na zasadnutia Spoločnosti národov. 

V roku 1935 sa usadil v Londýne a začal pracovať pre noviny Daily Telegraph. Po 2. svetovej vojne sa presťahoval do New Yorku v USA a publikoval v prestížnych novinách a časopisoch ako New York Times, New York Herald Tribune, magazín Life či Le Figaro. V 50. rokoch 20. storočia sa Berger zúčastňoval zhromaždení Organizácie spojených národov a kreslil takmer každého dôležitého vodcu, ktorý sa tam objavil. Rovnako svojrázne portrétoval panovníkov aj slávne osobnosti či filmové hviezdy. 

Vytvoril karikatúry Winstona Churchilla, Johna F. Kennedyho, Richarda Nixona, Dwighta Eisenhowera, Vjačeslava Michajlova Molotova, Alberta Einsteina, Jána Pavla II., Thomasa S. Elliota, Laurenca Oliviera, Grety Garbo, Charlieho Chaplina, Vivien Leighovej a mnohých ďalších. Všetkých zachytil elegantným ťahom ceruzky, s citom pre jedinečnosť osoby i charakteristický detail. Popri karikatúrach sa venoval aj kresleným politickým vtipom. 

Z jeho plodnej práce vzniklo viacero kníh ako Slávne tváre – zo skicára karikaturistu (1950), Moje obete – ako robiť karikatúru (1952), Prezidenti – od Washingtona po súčasnosť (1968). Bergerova tvorba je i v stálej expozícii v Národnej galérii portrétov vo Washingtone. Berger zomrel 15. mája 1997 v New Yorku.

Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: By unknown photographer - Original publication: unknown when, where or how first publishedImmediate source: https://spartacus-educational.com/ARTberger.htm, Fair use, https://en.wikipedia.org/w/index.php?curid=76151688

Narodil sa v rodine učiteľa vo Zvolenskej Slatine 6. decembra 1872. Už v detstve sa naučil hrať na klavíri a organe. Vyštudoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a v Maďarskej kráľovskej akadémii v Budapešti vykonal štátne skúšky z hudby. Ako organista a profesor hudby pôsobil v Jágri, Veľkom Varadíne, Čurgove a v Kláštore pod Znievom. 

V roku 1908 sa usadil v Prešove a stal sa profesorom hudby a slovenčiny v Uhorskom kráľovskom štátnom učiteľskom gymnáziu. Od roku 1919 bol Moyzes prvým slovenským správcom tejto školy a predsedom administratívneho výboru Šarišskej župy. V roku 1920 patril k zakladajúcim členom miestneho odboru Matice slovenskej. Zároveň bol správcom a profesorom na mestskej hudobnej školy a v rokoch 1921 – 1929 aj jej riaditeľom.

Moyzes sa presadil ako úspešný skladateľ, koncertný umelec, zbormajster a dirigent svetských i cirkevných speváckych zborov. Bol priekopníkom realistických tendencií v slovenskej hudbe a predchodcom slovenskej hudobnej moderny. Skomponoval Missa solemnis in C, Missa in d minor, Malú vrchovskú symfóniu, Ctibora, Vianočnú koledu, Siroty, Lesná panna, Čertova rieka i orchestrálnu skladbu Naše Slovensko. 

Napísal niekoľko učebníc pre slovenské školy: Hudobno-teoretický notový zošit, Školský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy i Malú školu spevu. Upravoval slovenské národné piesne, najmä z okolia rodného Zvolena a zo Šariša. Zomrel v Prešove 2. apríla 1944 a je pochovaný na miestnom cintoríne. Je po ňom pomenovaná aj jedna zo základných umeleckých škôl.

Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: Autor: Presov Slovakia 1227.JPG: Ing.Mgr. Jozef Kotuličderivative work: Mathuzalem – Presov Slovakia 1227.JPG, CC BY 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=16691032

Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. februára 1820. Po štúdiách v Levoči, Debrecíne a Prešove bol v roku 1845 prijatý ako huslista do orchestra v Divadle nad Viedenkou. O rok neskôr publikoval svoj prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb.

V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Kélerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala v Lannerovom orchestri vo Viedni. V rokoch 1856 - 1860 Kéler zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení v čele vlastného orchestra v Budapešti odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života.

Od roku 1863 viedol tamojší orchester nassauského vojvodu Adolfa I. a neskôr kúpeľný orchester. V rokoch 1873 až 1882 bol hosťujúcim dirigentom orchestrov v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Berlíne, Hamburgu, Drážďanoch, Lipsku, Zürichu. Zomrel 20. novembra 1882 vo Wiesbadene, kde je aj pochovaný.

Zdroj: belakeler.eu
Zdroj fotografie: By Unknown author, Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=21597281