Pochádzal z Vyšného Kubína na Orave, kde sa narodil v zemianskej rodine 2. februára 1849. Po štúdiách na gymnáziu v Miškovci a Kežmarku absolvoval v rokoch 1870 – 1872 právnickú akadémiu evanjelického kolégia v Prešove. Spolu s Kolomanom Banšellom tu založili spolok Kolo a vydávali literárny almanach Napred. Advokátske skúšky zložil v roku 1875 v Budapešti. Pôsobil ako advokát a sudca na rodnej Orave. Od roku 1902 sa venoval len literárnej činnosti. Na sklonku života privítal vznik Československa a stal sa jedným z predsedov znovuotvorenej Matice slovenskej v roku 1919. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

Svoje prvé básne publikoval už ako študent. Neskôr sa rozhodol používať pseudonym Hviezdoslav. Tvoril prevažne reflexívnu, prírodnú a spoločenskú lyriku. Známe sú jeho Sonety, Žalmy a hymny, tri cykly Letorostov, Prechádzky jarom, Prechádzky letom i Krvavé sonety, ktoré boli preložené do francúzštiny aj angličtiny. Z epických diel stále rezonujú eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, Hájnikova žena a z drámy Herodes a Herodias. Do slovenčiny preložil diela Shakespeara, Goetheho, Schillera, Puškina, Lermontova, Mickiewicza či Petöfiho. Hviezdoslavova tvorba je nielen žánrovo pestrá, ale i nevšedne motivicky a myšlienkovo bohatá, s rozpätím od intímnych a rodinných motívov k problémom národným a svetovým, prehĺbeným o sociálne vzťahy a snahou dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti. Právom je považovaný za výnimočnú osobnosť slovenskej literatúry.

V Prešove je po ňom pomenovaná ulica a krajská knižnica.

Budovy:

Hlavná 16, Prešov – dom, v ktorom Hviezdoslav býval ako študent, dnes sídlo detskej knižnice Slniečko

Hlavná 137, Prešov – Evanjelické kolégium, kde Hviezdoslav študoval

Slovenská 18, Prešov – Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava (v minulosti Levočská 1)

Zdroj: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove; Mikroprojekt: Knižnice v čase a priestore (2020-2021) Online: https://presov-krosno.web.app/p/344984
Zdroj fotografie: Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=741471

Jonáš Záborský bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, historik, novinár a kňaz. Narodil sa v roku 1812 v zemianskej rodine v obci Záborie (v súčasnosti okres Martin). Študoval na gymnáziách v Kežmarku a Levoči, absolvoval teológiu na evanjelickej akadémii v Prešove a neskôr študoval na univerzite v nemeckom Halle. V rokoch 1834 – 1839 bol kaplánom v Pozdišovciach, v roku 1840 sa stal farárom v Rankovciach. Po požiari jeho fary v roku 1842 prestúpil do katolíckej cirkvi a pôsobil na nemeckej fare v Košiciach.

Nesúhlasil s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny a jeho národný program považoval za nerealistický. V roku 1848 bol uväznený za prechovávanie Žiadostí slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach. V rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni, odkiaľ musel odísť pre konflikty s cenzúrou. V roku 1853 sa stal farárom vo východoslovenskej dedine Župčany, kde pôsobil až do smrti, prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti.

Tvorba Jonáša Záborskěho je rozsiahla. Obsahuje klasicistické básnické skladby (Žehry, Vstúpenie Krista do Raja), satirické prózy (Faustiáda, Šofránkovci, O siedmich vojvodoch maďarských, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktické humoresky (Dva dni v Chujave, Kulifaj), autobiografické prózy (Panslavistický farár), historické poviedky (Buld, Svätoplukova zrada, Mazepova láska) silabotonickú básnickú skladbu (Smrť Jánošíkova) a mnohé drámy (Posledné dni Veľkej Moravy, Arpádovci, Odboj zadunajských Slovákov, Pansláv, Holub, Bátoryčka, Striga, tzv. Lžedimitrijád atď.). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnými témami jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky.

Zdroj: csfd.sk
Zdroj fotografie: Autor: Jonáš Záborský – Jonáš Záborský, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19141314