Ján Lazorík

Ján Lazorík sa narodil v Toryse, okres Sabinov, v roľníckej rodine ako najstarší zo 4 súrodencov. Jeho dedo bol chýrnym murárskym majstrom. Otec Koloman bol obuvníkom. Matka Irena - krajčírkou a vyšívačkou. V mladosti slúžila v Pešti u draveckých pánov Smrecsanyovcov, kde veľa čítala a vstrebávala do seba „panskú“ kultúru. Mladý Ján už ako chlapec bol knihomoľom, zberal staré kalendáre, časopisy, viazal ich, kreslil  a najmä bol zaľúbený do histórie.

Základné vzdelanie získal v rodnej obci, stredné v  štátnom gymnáziu a na Učiteľskom ústave v Prešove. Vychovávateľmi na učiteľskom ústave vlasteneckí českí  učitelia, ktorí mu  boli veľkými vzormi a po celý život ich s úctou spomínal. Počas štúdia veľa čítal, zapisoval si rozprávania starších ľudí s otázkami o dejinách obcí, ich pánoch, kaštieľoch vojnách a pod. Už ako 16-17 ročný študent dopisoval do Roľníckych novín.

Po skončení učiteľského  ústavu v roku 1943 nastúpil ako učiteľ blízko rodiska, do obce Poloma. V roku 1944 sa oženil a tak dostal učiteľsko-kantorský byt v neďalekej obci Vysoká. Tu začala jeho ovocinársko-šľachtiteľská práca v ktorej neskôr pokračoval v Brezovičke, Krivanoch a Šarišských Michalianoch. 

Do Krivian, ako učiteľ, sa presťahoval so sedemčlennou rodinou roku 1953, kde si svojpomocne postavil rodinný dom a zriadil Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu. Na základnej škole, okrem slovenčiny, nemčiny a hudobnej výchovy vyučoval aj predmet „práce na pozemku“. Na pozemku spolu so žiakmi zintenzívnil svoju šľachtiteľskú činnosť. V roku 1957 bola mičurinská stanica, už pod názvom Prírodovedecká stanica, presťahovaná do Šarišských Michalian, kde do roku 1963 denne dochádzal.

Roku 1968 v Krivanoch založil folklórny súbor, pre ktorý písal scenáre, stavané výlučne na miestnom folklóre. V súbore aj sám vystupoval ako rozprávač, spevák a tanečník. Povestnými sa stali jeho tance: Ofči zdich a Nad fľaškami. Súbor pod jeho vedením vystupoval a dodnes vystupuje na mnohých festivaloch doma a v zahraničí, všade s neobyčajným úspechom.

V  Krivanoch vybudoval nádherný amfiteáter, ozdobený plastikami ľudových rezbárov. V novom areáli  amfiteátra sústredil dva sypance a drevenú chyžu vybavenú  dobovým zariadením. Žiaľ, jeden z nich, v ktorom boli inštalované maľované truhlice, kroje, písomnosti /listy krajanov z Ameriky/, rezbárske a iné predmety neprajná ruka zapálila. To ho neodradilo od ďalšej práce. V budove obecného úradu zriadil malé múzeum dokumentujúce históriu obce Krivany.

Roku 1976 zanechal učiteľské povolanie a prijal miesto odborného pracovníka v Okresnom múzeu v Starej Ľubovni v nádeji, že na tomto poste urobí pre záchranu odkazu predkov oveľa viac, aj s vedomím, že to bude za horších finančných podmienok.

Po odchode do dôchodku roku 1986 začal s knižným spracovaním svojich celoživotných  výskumov.  Od roku 1992 do roku 2015 vydal 24 kníh, väčšinou v rodnom šarišskom nárečí. Ešte viac materiálov zanechal na audiovizuálnych nosičoch.

Ján Lazorík uverejnil stovky novinových článkov, väčšinou o nedostatočnej ochrane pamiatok ľudovej kultúry, výziev na založenie regionálnych vlastivedných časopisov, poskytnutie väčšieho priestoru ľudovej kultúre v rozhlase a televízii, reforme slovenského pravopisu /odstránenie ypsilónu, písanie mäkčeňov/ a pod. Na tieto témy napísal stovky listov vysokým predstaviteľom vlády a cirkvi, redakciám masovokomunikačných prostriedkov, riaditeľom kultúrno-osvetových zariadení a  iným osobnostiam zodpovedným za stav kultúry na centrálnej a regionálnej úrovni. Na svoje listy väčšinou odpovede nedostal, a keď, tak iba v zdvorilostnej forme. Pochopenie nachádzal iba u širokej verejnosti, členov folklórnych súborov a  rovnako zmýšľajúcich milovníkov tradičnej ľudovej kultúry z radov tvorivej inteligencie.

Akademik Mikuláš Mušinka: „To, čo vykonal Ján Lazorík sám bez akéhokoľvek vedeckovýskumného grantu, mohlo by byť náplňou celej vedecko-výskumnej inštitúcie, pričom činnosť takejto inštitúcie by bola považovaná za veľmi úspešnú“.

Napriek nepopierateľným úspechom vo vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti jeho meno sa nedostalo ani do Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska /1995/, ani do Malého lexikónu ľudovej kultúry Slovenska /2006/, ani do žiadnej inej vlastivednej alebo národopisnej príručky.         

Napriek niekoľkokrát sa opakujúcej zákernej chorobe, hospitalizácií a operáciám, osud mu doprial ešte päť rokov plodného života. 95. výročia narodenia sa už ale nedočkal.              

zdroj: obeckrivany.sk
zdroj fotografií: Folklórna skupina Jána Lazoríka Krivany - Torysa