Hrad Šariš

Šarišský hrad vznikol ako sopka, výbuchmi burácajúcej žeravej lávy v geologickej dobe Treťohôr na morskom dne a pod hladinou mora. Jeho základné údaje sú tieto: Nadmorská výška, ktorá je meraná od hladiny Jadranského mora dosahuje 570m. Pomerná výška hradného vrchu, meraná od rieky Torysy je 300m. Celková rozloha Hradu Šariš je 154 ha, z toho rozloha hradného nádvoria, ktorá je sopečným kráterom dosahuje 3,5 ha. Zemepisnú polohu tvoria tieto súradnice: 49´ sev. z.š. a 21´ vých.z. dl. Geologickú stavbu hradu tvoria sopečné andezity, nachádzajúce sa na tvrdých pieskovcových vrstvách. Hradný vrch bol od nepamäti kultovou a posvätnou horou, kde sa konali najstaršie náboženské obrady a slávnosti vo voľnej prírode.Hrad Šariš patril k našim najstarším komitátnym hradom.
Úrodné nivy, vytvorené riekou Torysa sa stali záujmovým územím pre vznik a zakladanie sídlisk trvalejšieho charakteru už v praveku a včasnej dobe dejinnej. V priebehu 5. tisícročia pred našim letopočtom bol vrcholový areál kužeľovitého kopca (571 m.n.m.) využívaný nositeľ mi kultúry s východnou lineárnou keramikou - skupina Tiszadob a bukovohorskej kultúry (neolit). Získané nálezy datované do d'alšďich období, do eneolitu (badenská kultúra), mladšej doby bronzovej, neskoro halštatského a včasnolaténskeho obdobia až do mladšej doby rímskej však neumožiňujú jednoznačne interpretovať význam tohto výšinného sídliska ako refugiálneho sídla resp. kultového miesta. Stredoveká zástavba rozširujúca sa v priebehu storočí na celý vrcholový areál kopca zničila nálezové súvislosti umožňujúce identifikovať jeho skutočný význam. Pre refugiálny, útočištný, charakter výšinnej polohy sa prihovára skutočnosť, že kužeľovitý kopec poskytoval nielen možnosť ochrany obyvateľom okolitých nížinných osád, ale zároveň umožnil strategické monitorovanie pravekých ciest v širokej riečnej nive.
Hrad bol vybudovaný z iniciatívy uhorského kráľ'a na strategicky významnej polohe dominujúcej nad rozsiahlym územím Šariša. Jeho situovanie znamenalo nielen vojenské ovládnutie okolia, ale predovšetkým kontrolu nad dôležitý krajinskými a obchodnými komunikáciami na Spiš a do Pol'ska. O dôležitosti polohy v dobe bronzovej svedčí aj vybudovanie mohutného valového opevnenia kamennozemnej konštrukcie, situovaného pozdĺž celého obvodu vrcholovej plošiny, ktoré bolo sekundárne využívané do vybudovania okružnej murovanej hradby, podľa najnovších výskumov, v 14. storočí. Územie Šariša bolo v 11. - 12. storočí súčasťou kráľovského komitátu Novum Castrum so sídlom v Abaújvári, z ktorého sa začiatkom 13. storočia vyčleňuje nový politicko-administratívny celok komitát Šariš, so správnym sídlom na rovnomennom hrade. Do obdobia pred vznikom Šarišskej stolice (komitát, župa) spravovali územie a hrad zástupcovia komitátu Novum Castrum - dvorskí špáni (comes curialis). Prvý z nich sa v roku 1217 spomna Petur - curialis comes Dionýsii - dvorský špán župana Novum castrum Dionýza – Peter.Na základe archívnych prameňov i z historického hradiska môžme však začiatky jeho výstavby predpokladať už pred rokom 1217.Tento záver indikuje informácia o návšte uhorského kráľa Bela a jeho sprievodu na hrade Šariš už v roku 1132. Hrad vznikol ako kráľovský, komitátny a takým ostal po celé 13. storočie. Bol sídlom správy kráľovských majetkov a dôležitým vojensko-strategickým bodom obrany krajiny. Prvým známym šarišským županom sídliacím na hrade bol comes de Sarus Miko. Príležitostne sa tu zdržiaval uhorský kráľBelo IV., Štefan V., Ladislav IV. Postupnou feudalizáciou krajiny prechádzal hrad striedavo z majetku kráľa do vlastníctva šťachtických rodín Známi sú Omodejovc, ktorí po porážke v roku 1312 v bitke pri Rozhanovciach o hrad prišli. Prázdna kráľovská pokladnica prinútila kráľ a Žigmunda Luxemburského dat' v roku 1393 hrad do zálohy šľachticom zo Štítnika, neskôr Petrovi z Perína, šarišskému županovi. Neskôr patril do majetku solivarským Šášovcom. Po smrti král'a Žigmunda Luxemburského a následne jeho nástupcu Albrechta Habsburského zverbovaia kráľovna vdova Alžbeta žoldnierskeho kapitána Jána Jiskru z Brandýsa, aby zabezpečil nielen udržanie majetkov ležiacich na území Slovenska, ale predovšetkým zaistil ochranu nástupníckych práv jej neplnoletého syna Ladislava V. Pohrobka. V marci 1441 dobylo Jiskrovo vojsko hrad Šariš a nasledujúcich takmer 20 rokov ho ovládol ako šarišský gróf a župan. V zložitom období protitureckých bojov komplikovalo situáciu v krajine silnejúce bratrícke hnutie, ktorého baštou sa stáva na istý čas aj samotný Šariš. Nadvláda Jiskrovcov bola ukončená v roku 1461, kedy vojsko Mateja Korvína hrad dobylo. Kráľ akceptoval vlastníctvo hradu Jánom z Perína, ktorý ho spravoval až do polovice 16. storočia. V zložitom vnútropolitickom boji o trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským sa však postavili Peréniovci na zlú stranu a o niekoľko rokov po bitke pri Moháči, ho v roku 1537 cisárske vojsko dobylo. Za kapitána bol ustanovený humanistický vzdelanec Juraj Werner, ktorého správcovstvo znamenalo značný úpadok. Od roku 1645, prešiel do majetku rodiny Rákocziovcov, ktorí si však ako svoje sídlo zvolili kaštieľ siluovaný pod hradom. Samotný hrad sa stal skôr vojenským objektom, s kasárenským revírom a postupne strácal svoje niekdajšie výsadné postavenie. Začiatkom konca hradu bol výbuch pušného prachu. Hrad pustne a už iba symbolický prechádzal do vlastníctva rodín Aspremonĺorcom, Szirtnarovcov a Puilských. V 19.storočí priťahovali hradné ruiny romanticky zmýšľajúcich študentov Evanjelického kolégia v Prešove, ktorí trávili svoj voľný čas práve výletmi na hrad. Medzi stálych obdivivateľov hradu patril P.O.Hviezdoslav, S. Petofi, či F. Kerényi.

V súčasnej dobe, sa hrad pomaly obnovuje a ponúka úžasne výhľady nielen na okolité kopce, ale aj na okolité hrady a zrúcaniny, ktoré je dobré vidieť voľným okom, alebo za pomoci ďalekohľadu, ktorý bol inštalovaný  OOCR Región Šariš v roku 2019 na veži Donjon. Hrad má počas celého roka veľa podujatí. K obľúbeným letným podujatiam patrí júlová Filmová noc na hrade a Šarišské hradné dni, ktoré sa konajú začiatkom septembra.
Hrad Šariš je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.

Ako sa sem dostanete

Informácie

Hrad Šariš je otvorený denne celý rok

Prevádzka hradu je zabezpečená od mája do septembra denne od 10:00 – do 17:00 hod. okrem pondelka.

Vstup na vežu „Donjon“ je len so sprievodcom v hodinových intervaloch od 10:00 hod do 17:00 hod, okrem pondelka.

Vstup do hradu je spoplatnený : dospelí 1,00 €, deti do 6 rokov zdarma, študenti, dôchodcovia, ZŤP 0,50 €, obyvatelia Veľkého Šariša zdarma, po preukázaní trvalého pobytu.

Vstup na vežu Donjon : dospelí 1,00 €, deti do 6 rokov zdarma, obyvatelia Veľkého Šariša zdarma po preukázaní trvalého pobytu.

Prevádzka hradu je do konca novembra denne. Vstup do donjonu do konca novembra je denne okrem pondelka.

V období od decembra do apríla je vstup na Donjon len v sobotu a nedeľu.

tel.č.: 0919062090, 0905755238,

mail: hradsaris@velkysaris.sk, ladislav.babuscak@velkysaris.sk

Upozornenie: 

Vlastníkom hradu Šariš je Mesto Veľký Šariš. Akákoľvek aktivita na hrade sa riadi návštevným a prevádzkovým poriadkom

Informácie poskytuje správca hradu Ladislav Babuščák,

Aktuálne podujatia


Ďalšie zaujímavé miesta v regióne

Prešov, Za Kalváriou – Cemjata, minerálny prameň
Prešov, Za Kalváriou – Cemjata, minerálny prameň

Túra po Šariši - Prešov, Za Kalváriou – Cemjata, minerálny prameň

Zobraziť
Kaštieľ Chminianská Nová Ves
Kaštieľ Chminianská Nová Ves

Neskorobarokový kaštieľ Chminianská Nová Ves

Zobraziť
Malá Zobrana a Zimná skala
Malá Zobrana a Zimná skala

Slanské vrchy -  Zobrana a Zimná skala

Zobraziť
Wellness Club Placidus Ruská Nová Ves
Wellness Club Placidus Ruská Nová Ves

Wellness Club Placidus Ruská Nová Ves

Zobraziť