Bardejov a okolie

Bardejov a okolie

Slobodné kráľovské mesto, jedna z lokalít svetového dedičstva UNESCO, najkrajšie mesto Slovenska a jedno z piatich najvýznamnejších samospráv na území Uhorska s gotickým nádychom, to je mesto Bardejov.

V severovýchodnom kúte Slovenska, takmer na hraniciach s Poľskom, leží starobylé mesto Bardejov. Najstaršia písomná správa, ktorá sa o ňom zachovala tvorí zápis z Ipatijevskej kroniky z roku 1241. Vďaka výhodnej polohe na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom a rozsiahlym privilégiám, ktoré tomuto sídlu poskytol kráľ Karol Róbert v roku 1320 sa z malej osady rýchlo stalo bohaté obchodné mesto. Jeho významne postavenie dosvedčuje aj fakt, že ho v roku 1352 prikázal kráľ Ľudovít I. opevniť hradbami a baštami. Fortifikačný systém, ktorý na základe tohto rozhodnutia vznikol, bol jedným z najdokonalejších na našom území a patrí medzi najzachovalejšie na Slovensku. Svojim významom sa zaraďuje do európskeho fondu kultúrneho dedičstva.

V roku 1376 bol Bardejov povýšený na slobodné kráľovské mesto. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé zmienky o stavbe stredovekého gotického Chrámu sv. Egídia, ktorý bol v roku 2001 povýšený na Baziliku minor. Jeho nesporné architektonické kvality, vďaka ktorým patrí k najvýznamnejším národným pamiatkam, ešte prevyšuje jeho vnútorná výzdoba. Medzi európske unikáty patrí jeho jedenásť gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami. Bazilika je dominantou obdĺžnikového námestia s meštianskymi domami, z ktorých si niektoré dodnes zachovali znaky gotickej a renesančnej architektúry. Uprostred námestia stojí budova mestskej radnice, ktorá patrí medzi najvzácnejšie pamiatky Bardejova. V tejto jedinečnej stavbe sa spájajú prvky včasnej renesancie s neskorogotickou formou, čím sa stala prvou renesančnou stavbou na území Slovenska. V súčasnosti sú v radnici uložené najhodnotnejšie umelecké a historické exponáty Šarišského múzea. V 16. storočí bol v Bardejove najväčší rozvoj kultúry a školstva. Bardejovský rodák Leonard Stockel, žiak Martina Luthera a priateľ Filipa Melanchtona zostavil v roku 1549 prvé vieroučné články východoslovenských miest. Jeho najvýznamnejším životným dielom však bola latinská mestská škola založená v roku 1538, ktorá mala dobré meno v rámci celého Uhorska. Stala sa centrom kultúry, vzdelanosti i formovania náboženského života. Renesančná budova, ktorá bola v 19. storočí klasicisticky prestavaná, stojí v tesnej blízkosti Baziliky minor Sv. Egídia.
V období humanizmu a reformácie Bardejov nadviazal na knižnú kultúru v stredoveku. Svojimi tlačiarňami, ktoré existovali v rokoch 1577 – 1715 a najmä kvalitou a množstvom ich produkcie sa zaradil medzi neveľký počet miest vtedajšieho Uhorska. Zakladateľom kníhtlačiarstva v meste bol rodák Dávid Gutgesel. V tomto meste už na začiatku 16. storočia existovala aj prvá verejná knižnica v Uhorsku. V roku 1581 v nej vyšiel preklad Katechizmu Martina Luthera, prvá kniha, ktorá vyšla v národnom jazyku na našom území. Na začiatku 18. storočia boli v Bardejove tlačené prvé uhorské noviny.
V 18. storočí sa tu začali usídľovať chasidskí Židia z Haliče, čo sa odzrkadlilo aj v ich stavebnej činnosti. V rokoch 1771 – 1773 postavili synagógu, ktorá stala základom pre vybudovanie suburbiálneho centra. Po požiari koncom 18. storočia začali na jej mieste v roku 1810 stavať novú. Židovské suburbium pozostávajúce okrem veľkej synagógy aj z budovy zhromaždenia, rituálnych kúpeľov a hospodárskej časti je urbanistickým unikátom celej východoslovenskej oblasti. V roku 2000 bolo spolu s historickým jadrom mesta zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.  
Pre Bardejov a jeho okolie je charakteristická predovšetkým pestrosť a variabilita, keďže v oblasti horného Šariša prebieha hranica medzi východnou a západnou Európou a zároveň aj medzi východnou a západnou kresťanskou cirkvou. Svoje významné miesto tu doteraz majú Rusíni, Ukrajinci a Rómovia, v minulosti ho výrazne ovplyvnili Nemci, Židia či Poliaci. Početné zastúpenie majú príslušníci rímskokatolíckej, evanjelickej, pravoslávnej aj gréckokatolíckej konfesie. Kultúrna pestrosť sa prejavuje najmä v početných sakrálnych pamiatkach. Monumentálny pôvodne gotický františkánsky Kostol sv. Jána Krstiteľa s kláštorom z roku 1380 bol počas svojej histórie viackrát prestavaný. Jeho dnešná podoba je z roku 1878. Po vydaní Tolerančného patentu tesne za severnou hradbou vnútorného mesta bol postavený klasicistický evanjelický kostol. Gréckokatolíckej cirkvi patrí Kostol sv. Petra a Pavla z rokov 1901 – 1902. Na eklektickej stavbe prevažujú neorománske prvky. Nový pravoslávny kostol začali stavať v roku 1991 v modernom byzantskom štýle v severnej časti mesta. V blízkom okolí Bardejova sa nachádzajú aj vzácne drevené sakrálne stavby, ktoré patria do súboru 27 drevených kostolíkov národných kultúrnych pamiatok na východnom Slovensku.

Neoddeliteľnou súčasťou Bardejova sú Bardejovské kúpele, ktoré boli známym oddychovým a liečebným strediskom už za čias Uhorska. V areáli sa nachádza najstarší skanzen na Slovensku. Ako Múzeum ľudovej architektúry je súčasťou Šarišského múzea v Bardejove.

Bardejov každoročne priťahuje návštevníkov aj vďaka známemu Bardejovskému jarmoku, ktorý sa tradične koná posledný augustový víkend. Jeho tradícia siaha do roku 1352 a je spojená so sviatkom sv. Egídia. V tom istom čase prebieha v Bardejove aj Jarmočné baštovanie, ktoré v tieni Hrubej bašty na Veternej ulici ponúka výstavy netradičných umeleckých diel, koncerty, filmy, divadelné predstavenia a diskusie. Najnavštevovanejšou udalosťou v Bardejovských kúpeľoch sú júlové Bardejovské kúpeľné dni. Na dvojdňovom festivale ľudovej zábavy je pre verejnosť pripravený bohatý kultúrny program, vrátane atrakcií pre deti a obľúbenej uličky remesiel.